Argentínske tango: Kedysi sa nad ním pohoršovali, dnes má vlastný festival

Populárny tanec si prešiel vlnou nevôle, no nakoniec zažil svoju renesanciu. Argentínske tango je dnes neodmysliteľnou súčasťou najprestížnejších tanečných súťaží. Svoj postoj nemusíte vyjadriť iba slovami Niekto dokáže skvele prednášať, iný zas perfektne ovláda písomný prejav. Maliari vyjadrujú podstatnú myšlienku svojimi maľbami, pri spevákoch dokážeme precítiť celé vystúpenie. Existuje mnoho spôsobov ako vyjadriť emócie. Pokiaľ… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. augusta 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Argentínske tango, Cestovanie, Festival, Kultúra, Revolúcia, Svet, tanec, Tango

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Populárny tanec si prešiel vlnou nevôle, no nakoniec zažil svoju renesanciu. Argentínske tango je dnes neodmysliteľnou súčasťou najprestížnejších tanečných súťaží.

Svoj postoj nemusíte vyjadriť iba slovami

Niekto dokáže skvele prednášať, iný zas perfektne ovláda písomný prejav. Maliari vyjadrujú podstatnú myšlienku svojimi maľbami, pri spevákoch dokážeme precítiť celé vystúpenie. Existuje mnoho spôsobov ako vyjadriť emócie. Pokiaľ ide o neverbálne prejavy, jednoznačne k nim patrí tanec. Takisto je formou zábavy, ktorú ľudia odpradávna potrebovali k životu.

Tango sa prvýkrát použilo ako výraz na opis hudby a tanca koncom 18. storočia v Buenos Aires. zdroj: unsplash.com

Vďaka rovnakej myšlienke vznikol jeden z najznámejších štandardných tancov – argentínske tango. Hudobný a tanečný štýl v sebe spája zmes kultúr a je výsledkom jedinečnej rozmanitosti Argentíny. Krajina je domovom imigrantov z Anglicka, Poľska, afrických národov a mnohých ďalších. Práve tento mix tradícií nakoniec vyústil do vzniku tanca, ktorý vyvoláva intenzívne reakcie.

Zakázaný, no napriek tomu žiadaný

Druhá polovica 19. storočia znamenala pre veľkú časť Európanov objavovanie nového sveta. Nedostatok potravín viedol k tomu, aby rodiny posielali svojich synov zarábať peniaze za veľkú mláku. Argentína sa stala miestom prisťahovalcov, ktorí vytvorili rodovú nerovnováhu. Robotníci sa tlačili v ubytovniach a hľadali spôsob ako sa odreagovať a zároveň spoznať nové tváre. Kluby boli skvelou príležitosťou, ale iba v prípade, ak ste vedeli tancovať.

Muži sa teda v pároch učili základné kroky polky a valčíka. Postupne sa do tanca primiešali prvky flamenca, afrických kmeňových tancov a vzniklo argentínske tango ako ho poznáme dnes. Vášnivý tanec začal začiatkom 20. storočia naberať na popularite. Prispôsoboval sa tomu aj dress code. Ženy si obliekali odviate sukne, muži zo šatníka vytiahli tie najelegantnejšie košele.

Tango zlepšuje držanie tela a robí vaše pohyby koordinovanými, no zároveň ľahkými a pôvabnými. zdroj: pexels.com

Nie všetci sa však dokázali stotožniť s jeho expresívnou povahou. Cirkev zakazovala čokoľvek, čo malo niečo spoločné s „nemorálnym“ správaním robotníckej triedy. Tridsiate a štyridsiate roky minulého storočia však zaznamenali zvýšený záujem o argentínske rytmy. Tango sa netancovalo už len v uliciach Buenos Aires, ale aj v prestížnych amerických a európskych kluboch.

Revolúcie ho tlačili do úzadia

Zlatú éru zažívalo argentínske tango najmä počas prvej vlny vlády prezidenta Juana Dominga Peróna. Bývalý vojenský generál bol počas svojho života zvolený rovno trikrát. Ľud ho vnímal ako ochrancu pracovnej triedy a národnej identity – vecí, ktoré nepochybne reprezentovalo aj tango.

Po jeho smrti sa odporcovia snažili potlačiť vyznávačov takzvaného „perónizmu“. Proces národnej reorganizácie vyhnal z krajiny niekoľko významných predstaviteľov argentínskeho tanca či rovnomenného hudobného žánru. Hoci sa tango nezakázalo úplne, cenzúra sa týkala hlavne piesní. Kritizovanie nového režimu a používanie nárečia lunfardo neboli u kritikov populizmu vítané.

So silne kontrolovanými textami a mnohými umelcami vo vyhnanstve začala obľúbenosť tanga upadať. Hlavne mladí ľudia si stotožňovali „macho“ povahu tanga s niečím starým a nemoderným. Oveľa viac sa im pozdával rock’n’roll a rebélia, ktorá sa s ním spájala.

Pýcha Argentíny

Popularitu si tango u Argentínčanov opäť získalo paradoxne po tom, ako uspelo v Európe a Severnej Amerike. Hudobná inscenácia Tango Argentino sa na Broadwayi objavila v roku 1985 a pútavo zobrazovala vývoj tohto tanca.

Súčasný pohľad na tango ani zďaleka nevyvoláva negatívne reakcie, práve naopak. Pravidelne sa začleňuje do osláv v Argentíne a Uruguaji, čo odráža rozšírené prijatie tejto populárnej mestskej hudby. Zvodný tanec je od roku 2009 v zozname národného kultúrneho dedičstva UNESCO. Obyvatelia majú pre oslavu tanga určený aj špeciálny deň – 11. december. Výber dátumu nie je náhodný, v rovnaký deň sa narodili Julio de Caro a Carlos Gardel. Obaja umelci majú veľký podiel na vytvorení nezabudnuteľných skladieb v rytme tanga.

„Tanec je umenie, v ktorom si nohy myslia, že sú hlavou.“ – Stanisław Jerzy Lec zdroj: unsplash.com

Kolíska tohto tanca ponúka nadšencom jedinečnú atmosféru už budúci mesiac. Od 6. do 18. septembra Buenos Aires organizuje festival spojený so svetovým šampionátom. Účastníci súťažia v dvoch kategóriách: vlastná choreografia a improvizovaný tanec. Návštevníci okrem toho zažijú početné hudobné vystúpenia, projekcie a workshopy. Práve neustály záujem robí z tanga jeden z najrešpektovanejších štandardných tancov. Vychutnať si ho však môžete, aj keď sa nepovažujete za parketového leva.

Zdroje: www.atlasobscura.com, www.puertolaboca.com

Zdroj titulnej fotografie: www.unsplash.com

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. augusta 2022
Zverejnil timeapristicova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Argentínske tango, Cestovanie, Festival, Kultúra, Revolúcia, Svet, tanec, Tango

Pomôžte nám zdieľať tento obsah