Prečo je spisovateľ Salman Rushdie tak kontroverzný?

Rushdieho prvé tri romány,Grimus (1975), Deti polnoci (1981) a Hanba (1983), sa stretli s chválou, no kritiku priniesol až štvrtý – Satanské verše.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 17. augusta 2022
Zverejnil danielnovotny
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Čo je nové vo svete, Kritika, Ľudia, Náboženstvo, Osobnosti, Salman Rushdie, Spisovateľ, Svet, Umenie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Titulná fotografia: Salman Rushdie na fotografii od Moskowitza, zdroj: oficiálna webstránka spisovateľa

Rubrika Čo je nové vo svete / V súčasnosti sa Rushdie dostáva do pozornosti svetových médií pre útok, ktorého sa stal obeťou.  75-ročný spisovateľ bol napadnutý bodnou zbraňou iba 24-ročným Hadiom Matarom začiatkom augusta tohto roka priamo na pódiu v Chautauqua Institution v USA krátko pre prednáškou. Rushdieho zranenia  zahŕňali tri bodné rany na pravej strane prednej časti krku, štyri bodné rany na bruchu, bodnú ranu do pravého oka, bodnú ranu do hrudníka a tržnú ranu na pravom stehne.

Kto je Salman Rushdie?

SALMAN RUSHDIE je britský autor indického pôvodu, ktorého diela o náboženstve a politike vyvolali v niektorých častiach sveta kontroverzné reakcie.

Jeho prvé tri romány, Grimus (1975), Deti polnoci (1981) a Hanba (1983), sa stretli s chválou, no kritiku priniesol až jeho štvrtý – Satanské verše (1988).

Rushdie je tiež autorom knihy príbehov East, West a štyroch diel literatúry faktu – Joseph Anton – A Memoir , Imaginary Homelands , The Jaguar Smile a Step Across This Line . Je spolueditorom Mirrorwork, antológie súčasného indického písania, a antológie Best American Short Stories za rok 2008. Jeho knihy boli preložené do viac ako štyridsiatich jazykov a získal veľké množstvo ocenení. V roku 2012 vyšiel film Deti polnoci , ktorý režírovala Deepa Mehta.

Problémom jeho kariéry sa stali niektoré zo scén v knihe z roku 1988, ktoré zobrazujú postavu podľa vzoru proroka Mohameda, čo sa stretlo s hnevom niektorých členov moslimskej komunity v Spojenom kráľovstve.

Považovali to za rúhanie. Kniha bola pálená po celom svete a prekladatelia diela boli napádaní. Napríklad Hitoshi Igarashi, ktorý knihu preložil do japončiny, bol v roku 1991 zavraždený.

V januári 1989 sa protesty rozšírili až do Pakistanu a nasledujúci mesiac duchovný vodca revolučného Iránu, ajatolláh Ruholláh Chomejní, knihu odsúdil a vydal proti nemu fatvu.

Za popravu Rushdieho bola napokon vypísaná odmena. Ten napokon prijal alias a skrýval sa pod ochranou Scotland Yardu, hoci sa občas objavil na verejnosti a pokračoval v písaní aj napriek ohrozeniu života. Napokon v roku 1998 iránska vláda povedala, že už nebude presadzovať fatvu, avšak nebola v skutočnosti nikdy odvolaná a Satanské verše zostávajú v Iráne a mnohých ďalších krajinách zakázané. V roku 2007 bol pasovaný za rytiera, tento krok neprekvapivo kritizovala iránska aj pakistanská vláda.

Rushdie nakoniec napísal o svojich skúsenostiach v memoároch tretej osoby ako Joseph Anton v roku 2012.

O tri roky neskôr vo svojom prejave v New Yorku povedal: „Ak ste (…) pre slobodu prejavu, ak veríte v hodnotu slobody prejavu, potom musíte veriť aj v hodnotu slobody prejavu, ktorá sa vám nepáči (…) Ak obhajujete slobodu prejavu, ktorá je v súlade len s vaším vlastným morálnym rámcom, tak sa to bežne nazýva cenzúra.“

Informácie o tomto príspevku

Vydané 17. augusta 2022
Zverejnil danielnovotny
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Čo je nové vo svete, Kritika, Ľudia, Náboženstvo, Osobnosti, Salman Rushdie, Spisovateľ, Svet, Umenie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah