Psychológia peňazí: Čím viac máme, tým menej chceme pomáhať, no sme aj samostatnejší

Psychológia je fascinujúca veda, o tom niet pochýb. Zisťuje a odhaľuje princípy, akými sa riadime v našom každodennom živote, dokáže človeku uzrejmiť jeho názory a povahu, vysvetľuje príčiny našich konaní a učí spoločnosť, ako sa vyhýbať zlému. Nižšie sme v spolupráci s psychologičkou pripravili niekoľko krátkych zaujímavostí zo psychológie o hazarde, peniazoch a optimizme.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 31. augusta 2022
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ekonomika, Mária Synáková, Peniaze, Psychológia, United Life Online (08/2016), Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Psychológia je fascinujúca veda, o tom niet pochýb. Zisťuje a odhaľuje princípy, akými sa riadime v našom každodennom živote, dokáže človeku uzrejmiť jeho názory a povahu, vysvetľuje príčiny našich konaní a učí spoločnosť, ako sa vyhýbať zlému. Nižšie sme v spolupráci s psychologičkou pripravili niekoľko krátkych zaujímavostí zo psychológie o hazarde, peniazoch a optimizme.

Psychologické dôsledky peňazí

V roku 2006 robila Kathleen D. Vohs spolu so svojimi kolegami výskum o tom, aké psychologické dôsledky majú peniaze. Hlavným zistením bolo, že peniaze menia nielen motiváciu človeka, ale aj jeho správanie k iným ľuďom. Výsledky deviatich experimentov ukázali, že peniaze prispievajú k pocitu sebestačnosti, kedy ľudia preferujú byť nezávislí, teda menej žiadajú o pomoc, ale sú aj menej ochotní pomáhať. V porovnaní s ostatnými účastníkmi výskumu, ľudia, ktorí disponovali väčším množstvom peňazí, preferovali hru aj prácu osamote a bez toho, aby si to uvedomovali, volili väčšiu vzdialenosť medzi nimi a ich novými známymi.

Tieto zistenia však nemožno zovšeobecňovať na všetkých majetnejších ľudí, čoho príkladom sú mnohí bohatí ľudia prispievajúci na charitatívne účely. Je však dobré si niektoré z týchto skutočností včas uvedomiť a svojim správaním dokazovať, že skutočnosť môže byť aj iná.

S peniazmi sa mení naše správanie, čo je samozrejmé. Je však potrebné uvedomiť si, keď sa uberáme nesprávnym smerom a napríklad prestávame pomáhať ľuďom v našom bezprostrednom okolí.

Ilúzia peňazí

Chybné stotožňovanie subjektívnej hodnoty peňazí s ich nominálnou reprezentáciou nazývame ilúzia peňazí. Prejavuje sa ako tendencia ľudí rozmýšľať o peniazoch v nominálnych, nie v reálnych hodnotách. To však môže mať dôsledky na príjmy, transakcie, vnímanie férovosti a morálky, investície a dohody. Najvýraznejšie sa táto ilúzia prejavuje v časoch inflácie a deflácie, kedy je reálna hodnota peňazí nižšia alebo vyššia.

Podľa ekonóma Fishera ide o vážny defekt, pretože ako jednotku hodnoty používame vec, ktorej hodnota sa veľmi mení. Ilúzia peňazí je najvýraznejšia v troch oblastiach: v zotrvačnosti cien, v zákonoch a zmluvách a v diskurzoch v médiách a medzi ľuďmi. Tieto situácie nezohľadňujú infláciu alebo defláciu, ako by sme mohli racionálne očakávať.

Vysvetliť ilúziu peňazí sa snažili ekonómovia aj psychológovia. Podľa psychológov poskytujú nominálne ceny pohodlné vodítko pre určenie hodnoty takmer čohokoľvek. Reálne ceny považujú ľudia za potrebné vypočítavať len v situáciách, keď sa to javí ako veľmi dôležité.

(Pozri tiež: Shafir, Diamond & Tversky, 1997)

Ako vzniká šťastie

Pokiaľ si myslíte, že šťastie je úmerné množstvu peňazí, mýlite sa. Bohatstvo poteší človeka len na chvíľu a rýchlo si naňho zvykne. Preto prichádzajú do úvahy ešte ďalšie faktory, ktorými sú genetika a vlastné aktivity. Výskumníci zistili, že až približne 50% spokojnosti so životom tvoria genetické faktory, čiže určitá zdedená predispozícia človeka byť či už večný optimista alebo zamračený pesimista.

Význam vlastných aktivít pre pocit šťastia a spokojnosti sa odhaduje na 40%. Výhodou týchto aktivít je, že ich môžeme striedať a vyberať si ich podľa vlastných preferencii . Zvyšných 10% má k dispozícia vláda, ktorá môže prispieť k šťastiu a spokojnosti prostredníctvom kvalitného zdravotníctva, školstva, životného prostredia a úrovne dôvery v ňu.

Hazardérsky klam

Hazardérsky klam (gambler´s fallacy ) je tendencia domnievať sa, že budúce pravdepodobnosti sú ovplyvnené predchádzajúcimi udalosťami, hoci tie zostávajú v skutočnosti nemenné. Táto heuristika, čiže akási skratka v myslení vychádza z mylného predpokladu, že keď vyzerá sekvencia náhodných udalostí nenáhodne, t.j. vyskytuje sa v nej určitá pravidelnosť, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že dôjde k obratu. Príkladom je odhad, ktorá strana mince padne. Ak v predchádzajúcich hodoch padla viackrát po sebe hlava, podľa tejto heuristiky pri ďalšom hode posudzujeme pravdepodobnosť, že padne znak za vyššiu. V skutočnosti je však pravdepodobnosť stále rovnaká – 50:50. Tento klam je dôležité si uvedomiť a nepodliehať mu najmä v ekonomických rozhodnutiach, pretože môže mať nemalé následky na váš konečný stav peňaženky.

(Zdroj: Kahneman & Tversky)

Čím viac výhier za sebou nasleduje, tým viac sme odvážnejší. Vidina obrovského množstva peňazí (alebo čohokoľvek, čo je výhrou) ovplyvňuje aj inak racionálnych ľudí.

Ako sa rozhodujú sebavedomí optimisti

Aj keď v bežnom živote považujeme sebavedomie a optimizmus za pozitívne vlastnosti, v oblasti rozhodovania patrí sklon k optimizmu k odchýlkam od racionálneho rozhodovania. Kombinácia sebavedomia a optimizmu totiž spôsobuje, že ľudia preceňujú svoje znalosti a schopnosť kontroly nad situáciou, naopak podceňujú riziká v známych situáciách a majú averziu k neurčitosti. Ľudia s týmito vlastnosťami tiež uprednostňujú ľahko dostupné informácie a prekvapujú ich udalosti, ktoré sú štatisticky vysvetliteľné a teda opodstatnené. Ak však k tejto skupine ľudí patríte, odborníci majú pre vás jedno odporúčanie. Aby ste si popri Vašich úspechoch pamätali aj menej úspešné situácie, veďte si ich zoznam a zohľadňujte ich pri vašom rozhodovaní.

Tolerancia k finančnému riziku

Výskumy z oblasti biológie a neurovedy ukázali, že existuje všeobecný sklon k riziku vo všetkých oblastiach života. Pozorovania však dokazujú nekonzistentné správanie ľudí. Priaznivec adrenalínových športov totiž nemusí byť zároveň fajčiarom alebo hazardný hráč nemusí obľubovať aj adrenalínové športy. To znamená, že v jednej situácii je tolerantný k riziku, v inej sa mu však skôr vyhýba resp. ho nevyhľadáva. Na čom sa však výskumníci zhodli je fakt, že existuje istá osobnostná črta, ktorou je všeobecný sklon k rizikovému správaniu.

Podľa demografických faktorov sú náchylnejší k riskovaniu muži, slobodní ľudia, podnikatelia a mladí ľudia. Podiel ľudí ochotných akceptovať nadpriemerné a vysoké finančné riziko je však relatívne nízky. Nepresahuje ani štvrtinu populácie.

(Zdroj: Faff, Hallahan & McKenzie)

Informácie o tomto príspevku

Vydané 31. augusta 2022
Zverejnil UNITEDLIFE
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ekonomika, Mária Synáková, Peniaze, Psychológia, United Life Online (08/2016), Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah