Priemerný Slovák zje za rok 70 kilogramov mäsa. Bezmäsité startupy sú jednou z posledných nádejí pre klímu

V priebehu posledných rokov sme mohli zaznamenať v regáloch obchodov mnoho rastlinných produktov. Vo väčšine prípadoch ide o náhrady bežných potravín prinášajúce rôzne benefity. Nielenže majú mať pozitívny dopad na našu planétu, ale aj na ľudský organizmus. Ako uvádza Forbes, pokiaľ sa potravinársky priemysel nezmení, ciele na zastavenie katastrofických klimatických vplyvov sa nesplnia. Otázka však… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 11. februára 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Alternatívy mäsových výrobkov, Klimatická kríza, Konzumácia mäsa, Ľudia, Mäso, Na zamyslenie, Rastlinné produkty, Slovensko, Startupy, Svet, USA, Zaujímavosti, Životné prostredie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

V priebehu posledných rokov sme mohli zaznamenať v regáloch obchodov mnoho rastlinných produktov. Vo väčšine prípadoch ide o náhrady bežných potravín prinášajúce rôzne benefity. Nielenže majú mať pozitívny dopad na našu planétu, ale aj na ľudský organizmus.

Ako uvádza Forbes, pokiaľ sa potravinársky priemysel nezmení, ciele na zastavenie katastrofických klimatických vplyvov sa nesplnia. Otázka však je, či novodobé formy potravín sú naozaj šetrné. Danej téme sa venuje aj kniha Raw Deal, ktorá svojim čitateľom ponúka možnosť nahliadnuť do biznisu s rastlinným mäsom.

Nádej na odvrátenie klimatickej katastrofy

K najznámejším spoločnostiam produkujúcim alternatívne formy mäsových výrobkov patria Beyond Meat a Impossible Foods. To, či však naozaj ide o firmy, ktoré sa správajú udržateľne s ohľadom na životné prostredie je otázne.

Impossible Foods tvrdí, že v porovnaní s klasickou produkciou hovädzích hamburgerov spotrebuje o 87 % menej vody. Výnimkou nie je ani spotreba pôdy či emisií, pričom ide o 96 % a 89 %. Ide o neuveriteľný percentuálny sklz, avšak Beyond Meat uvádza ešte lepšie výsledky. V danom prípade ide o 99 %, 93 % a 90 %. Dokáže však pozitívna reklama týkajúca sa životného prostredia ovplyvniť spotrebiteľské a nákupné správanie? Spoločnosť NielsenIQ uvádza, že alternatívy mäsa tvorili v roku 2020 na území Spojených štátov len 0,2 % z predaja mäsa.

V súčasnosti môžeme navštíviť viacero reťazcov ponúkajúcich alternatívne formy mäsa. Zdroj: pexels.com

Jednou z nádejí bol nárast predaja rastlinných nápojov podobným mlieku, ktoré počas roku 2021 dosiahli 11-percentný  podiel na trhu v danom segmente. Pokiaľ ide o rastlinnú formu mäsa, v tom istom roku producenti alternatív mäsa predali svoj výrobok za 900 miliónov dolárov. Očakáva sa, že do roku 2029 môže produkcia daného výrobku narásť až na 10 % z celkovej spotreby mäsa.

Nekončiaci dopyt po mäsových výrobkoch

Ako sme uviedli v úvode, práve zmena stravovacích návykov je kľúčová pre zmeny našej klímy. Jednou zo zaujímavosti je, že už v roku 1972 Ministerstvo poľnohospodárstva Spojených štátov amerických predpokladalo, že do roku 1980 môže byť až 20 % spracovaného mäsa nahradených s jeho prírodnými alternatívami.

Richard Waite pôsobiaci v globálnej výskumnej neziskovej organizácii World Resources Institute tvrdí, že produkcia a spotreba mäsa sa na území Spojených štátov môže zvýšiť do roku 2030 až o 9 %. Pokiaľ by však jeho náhrady do daného roku dosiahli aspoň 15-percentný podiel na trhu, jeho produkcia by mohla klesnúť o 7 %.

Výnimkou častej konzumácie mäsových výrobkov nie sú ani Slováci. Jeden z prieskumov uvádza, že priemerný Slovák zje v priebehu roka 70 kilogramov mäsa, informuje portál teraz.sk. Okrem toho jeho spotreba za posledných päť rokov vzrástla na území našej krajiny o takmer 37 %. Avšak v porovnaní s Rakúskom sme na tom lepšie, nakoľko spotreba mäsa na obyvateľa v danej krajine tvorí až 95,3 kilogramov. Pripisuje sa k tomu najmä to, že približne 12 % slovenských domácností nemá na stole mäso alebo ryby častejšie než dvakrát do týždňa.

Výnimkou častej konzumácie mäsových výrobkov nie je ani Slovensko. Zdroj: pexels.com

„Spotreba mäsa na Slovensku od roku 2015 rastie. V roku 2019 zaznamenaná celková spotreba 69,3 kilogramov mäsa bola vyššia oproti roku 2018 o päť kilogramov a oproti roku 2015 bola vyššia až o 37 %. Na zvyšovaní spotreby sa najviac podieľalo hydinové mäso, ktoré od roku 2015 zaznamenalo priemerný medziročný nárast spotreby o 117,6 percentuálneho bodu a bravčové mäso s priemerným medziročným nárastom spotreby o 1,5 percentuálneho bodu,“ tvrdí ekonomická analytička Lenka Buchláková.

„Podľa našich odhadov rast spotreby mäsa mierne pribrzdila pandémia koronavírusu, avšak v priemere sa budeme stále pohybovať na úrovni 70 kilogramov mäsa na obyvateľa za rok,“ dodáva.

Šanca na úspech

Forbes dodáva, že pokiaľ by sa predikcie jedného z členov organizácie World Resources Institute naplnili, išlo by o veľký krok potravinárskeho priemyslu v snahe zachrániť planétu. V danom prípade by emisie z výroby potravín a ich dodávateľských reťazcov klesli o 65 miliónov ton oxidu uhličitého. Výnimku by netvoril ani znížený dopyt po poľnohospodárskej pôde, čo by malo pozitívny dopad na odlesňovanie. Za pozornosť stojí aj to, že by sa ušetrilo ďalších 320 miliónov ton oxidu uhličitého.

Avšak túžba investorov po zisku túto šancu na úspech komplikuje. Práve preto k primárnym problémom daného segmentu patrí aj to, že zakladatelia bezmäsitých startupov v mnohých prípadoch nechápu, do čoho naozaj idú. Nejde len o to, že by sa vyriešil problém s vysokou konzumáciou mäsa. Celý priemysel môže skončiť na chamtivosti investorov, pre ktorých klimatická kríza nehrá až tak veľkú rolu.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 11. februára 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Alternatívy mäsových výrobkov, Klimatická kríza, Konzumácia mäsa, Ľudia, Mäso, Na zamyslenie, Rastlinné produkty, Slovensko, Startupy, Svet, USA, Zaujímavosti, Životné prostredie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah