Najničivejšie zemetrasenia v histórii (1.časť)

Vedci na začiatku 19. storočia prišli na to, ako merať veľkosť zemetrasenia. Tu je niekoľko zo skutočne monštruóznych zemetrasení, ktoré patria k najsilnejším na svete. Obrovská časť týchto zemetrasení sa vyskytla v niekoľkých subdukčných zónach pozdĺž seizmicky nepokojného Ohnivého kruhu v Pacifiku, kde sa tektonické platne ponárajú jedna pod druhú.   Zoznam jedných z najničivejších… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. februára 2023
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Bezpečnosť, Extra, História, Na zamyslenie, Prírodné katastrofy, Svet, Technológie, tsunami, USA, Veda, Veda a technika, Zaujímavosti, Zemetrasenie, Životné prostredie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Vedci na začiatku 19. storočia prišli na to, ako merať veľkosť zemetrasenia.

Tu je niekoľko zo skutočne monštruóznych zemetrasení, ktoré patria k najsilnejším na svete.

Obrovská časť týchto zemetrasení sa vyskytla v niekoľkých subdukčných zónach pozdĺž seizmicky nepokojného Ohnivého kruhu v Pacifiku, kde sa tektonické platne ponárajú jedna pod druhú.

Zoznam jedných z najničivejších zemetrasení na svete

#1, Japonsko – 8,4

#2, Peru – 8,4

#3, Tibet – 8,6

#4, Potkanie ostrovy – 8,7

#5, Ekvádor – 8,8

#6, Čile – 8,8

#7, Kamčatka – 9,0

Zábery zo zemetrasenia v Sanriku. Zdroj: alchetron.com

#1, Sanriku-Oki, Japonsko, 1933

zemetrasenie s magnitúdou 8,4

2. marca 1933 došlo k zemetraseniu s magnitúdou 8,4 v blízkosti japonského regiónu Sanriku.

K zemetraseniu došlo asi 290 kilometrov od pobrežia ostrova Honšú v Japonsku.

Väčšina úmrtí bola výsledkom cunami, ktoré zmietlo 3 000 domov a zničilo 2 000 ďalších, a vytvorilo takmer 29 metrové vlny na ostrove Honšú v Japonsku.

Táto oblasť je súčasťou Pacifického ohnivého kruhu, takmer 40 000 km pásu v tvare podkovy, ktorý je známy zemetraseniami a sopečnou činnosťou.

Prsteň lemuje hranice Tichomorskej platne všade tam, kde naráža na susedné platne.

Zábery zo zemetrasenia v Peru. Zdroj: eeri.org

#2, Arequipa, Peru, 2001

zemetrasenie s magnitúdou 8,4

Zemetrasenie s magnitúdou 8,4 zasiahlo 23. júna 2001 6 km od pobrežného mesta Atico v Peru.

O život prišlo najmenej 74 ľudí – viac ako tretinu z nich zmietla následná vlna cunami.

Viac ako 2 600 ľudí bolo zranených a viac ako 50 000 domov bolo poškodených silnými otrasmi zeme.

Otrasy zeme v dôsledku seizmickej aktivity bolo cítiť až v La Paz v Bolívii.

#3, Assam – Tibet 1950

zemetrasenie s magnitúdou 8.6

Najmenej 1500- 3000 ľudí zomrelo vo východnom Tibete a v indickom Assame, keď 15. augusta 1950 otriasli oblasťou otrasy.

Objavili sa trhliny v zemi, veľké zosuvy pôdy a pieskové sopky.

Zemetrasenie bolo cítiť v čínskych provinciách Sichuan a Yunnan, a až v indickej Kalkate.

Zemetrasenie spôsobilo veľké zosuvy pôdy, ktoré zablokovali rieky. Keď sa rieky konečne prevalili cez steny trosiek, vlny zaplavili niekoľko dedín a zabili stovky ľudí.

Toto zemetrasenie sa bežne nazýva zemetrasenie Assam-Tibet alebo zemetrasenie Assam, aj keď epicentrum bolo v Tibete.

Zemetrasenie spôsobilo približne 5 000 000 bezdomovcov.

Zábery zo zemetrasenia na Aljaške. Zdroj: en.wikipedia.org

#4, Potkanie ostrovy, Aljaška, 1965

zemetrasenie s magnitúdou 8,7

Aljaška bola štátom iba šesť rokov, keď toto obrovské zemetrasenie spustilo 4. februára 1965 cunami vysokú viac ako 10 m.

Vlna cunami bola hlásená na Havaji a rozšírila sa až do Japonska.

Zemetrasenie popraskalo drevené budovy a rozdelilo asfaltovú cestu. Trhliny sa vytvorili aj na pristávacích dráhach.

Vďaka svojej vzdialenej polohe spôsobilo našťastie len veľmi malé škody.

#5, Pri pobreží Ekvádoru, 1906

zemetrasenie s magnitúdou 8,8

31. januára 1906 zasiahlo pobrežie Ekvádoru a Kolumbie katastrofálne zemetrasenie s magnitúdou 8,8 a vyvolalo silné cunami, ktoré zabilo až 1 500 ľudí.

Cunami sa šírilo pozdĺž pobrežia Strednej Ameriky, a dokonca zasiahlo aj pobrežie v San Franciscu a Japonsku.

Zábery zo zemetrasenia v Čile. Zdroj: theguardian.com

#6, Maule, Čile, 2010

zemetrasenie s magnitúdou 8,8

27. februára 2010 zasiahlo stred Čile zemetrasenie a cunami.

Pri prírodnej katastrofe zahynulo najmenej 521 ľudí, 56 bolo nezvestných, 12 000 zranených a 800 000 bolo vysídlených.

Postihnutých bolo viac ako 1,8 milióna ľudí a celková ekonomická strata sa odhadovala na 30 miliárd dolárov.

Epicentrum zemetrasenia bolo 335 km juhozápadne od Santiaga, v hĺbke 35 km.

Menšia vlna cunami prešla Tichým oceánom a spôsobila škody na lodiach až do San Diega v Kalifornii.

Zemetrasenie zasiahlo niečo vyše mesiaca po katastrofálnom zemetrasení s magnitúdou 7,0 v Port-Au-Prince na Haiti, ktoré si vyžiadalo viac ako 200 000 obetí.

#7, polostrov Kamčatka, Rusko, 1952

zemetrasenie s magnitúdou 9,0

Prvé zaznamenané zemetrasenie s magnitúdou 9,0 na svete, zasiahlo východné pobrežie Kamčatky 4. novembra 1952.

Zemetrasenie vyvolalo lokálne 13 metrové cunami, a podľa odhadov si vyžiadalo 10 000 až 15 000 mŕtvych.

Na Havaji síce neboli žiadne úmrtia, no škody na majetku boli odhadnuté až na 1 milión dolárov (11,12 milióna v dnešných dolároch).

Vlny odhodili lode na pláž, spôsobili zrážky domov, zničili móla, zdevastovali pláže a posunuli vozovku.

Niektoré správy popisovali vlny vysoké cez 9 m v Kaena Point, v Oahu.

Vlny sa dostali až do Peru, Čile a Nového Zélandu. Na Aljaške, na Aleutských ostrovoch a v Kalifornii boli pozorované vlny cunami s výškou až 1,4 metra.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. februára 2023
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Bezpečnosť, Extra, História, Na zamyslenie, Prírodné katastrofy, Svet, Technológie, tsunami, USA, Veda, Veda a technika, Zaujímavosti, Zemetrasenie, Životné prostredie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah