Približne tretina Slovákov počas roka neprečíta ani jednu knihu. V celosvetovom podiele čítanosti dominuje Ázia

Čítanie kníh sa po nástupe covidovej pandémie opäť vrátilo k obľúbeným aktivitám mladších generácií. V mnohých prípadoch však u nich prevládajú elektronické knihy pred papierovými. Pokiaľ ide o kontinent s najväčším podielom čítanosti, vyhráva Ázia, informuje portál Hashtag. Prvenstvo v rebríčku najdlhšieho priemerného týždenného času čítanosti získala India. Štatistiky z roku 2017 uvádzajú, že týždenný… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 13. apríla 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Čítanie kníh, Dominancia ženských autoriek, Knihy, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Severské krajiny, Slovensko, Svet, Zaujímavosti

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Čítanie kníh sa po nástupe covidovej pandémie opäť vrátilo k obľúbeným aktivitám mladších generácií. V mnohých prípadoch však u nich prevládajú elektronické knihy pred papierovými.

Pokiaľ ide o kontinent s najväčším podielom čítanosti, vyhráva Ázia, informuje portál Hashtag. Prvenstvo v rebríčku najdlhšieho priemerného týždenného času čítanosti získala India. Štatistiky z roku 2017 uvádzajú, že týždenný priemer danej krajiny sa pohybuje v priemere 10-tich hodín. Z toho vyplýva, že priemerný obyvateľ Indie prečíta približne dve knihy týždenne. Hneď za ňou nasledujú jej susedné krajiny – Čína a súostrovie Filipíny.

Štatistiky zároveň poukazujú na africké krajiny, v ktorých viac ako 1 z 3 dospelých obyvateľov nevie čítať. K znepokojivému zisteniu patrí aj to, že až 48 miliónov ľudí medzi 15. až 24. rokom života, ktorí žijú na danom území, trpí negramotnosťou.

Ako je na tom Európa?

Podľa štatistík z roku 2011 v Európe dominujú Luxembursko, Nemecko a Rakúsko. V súčasnosti však novší výskum z roku 2021 poukazuje na iné výsledky.

K najvášnivejším čitateľom patria severské krajiny, pričom sa na prvom mieste umiestnilo Fínsko. Zároveň 16,8 % fínskej populácie uviedlo, že čítanie kníh považuje za jednu z najobľúbenejších voľnočasových aktivít. Pokiaľ ide o Francúzsko, Rumunsko, Rakúsko a Belgicko, ide o krajiny s najnižšou mierou čítanosti.

Fínska populácia považuje čítanie kníh za jednu z najobľúbenejších voľnočasových aktivít. Zdroj: pexels.com

Z daného výskumu vyplýva aj niekoľko zaujímavostí. Jednou z nich je, že mileniáli patria k skupine ľudí, ktorá v porovnaní s inými generáciami číta najviac kníh. K prekvapivému zisteniu patrí aj to, že až 53 % mladistvých preferuje čítanie kníh z knižnice pred kúpou nových výtlačkov.

K obľúbeným žánrom patria čoraz viac komiksy, pričom sa ich v minulom roku vytlačilo o 146 % viac než v predchádzajúcom roku. Zároveň 61 % čitateľov uprednostňuje fikciu pred literatúrou faktu. Okrem toho výskumníci poukazujú na dominanciu filmových a seriálových adaptácií, ktoré sú obľúbené najmä u mladších vekových skupín.

Absencia čítania kníh u Slovákov

Slovensko sa v jednom z prieskumov ocitlo na nie príliš lichotivej priečke, pričom nás predbehli dve susedné krajiny – Česko a Rakúsko. Približne tretina Slovákov priznala, že počas roka neprečítala ani jednu knihu. Možnosť menej ako päť kníh označila tiež jedna tretina našich obyvateľov. Z toho vyplýva, že dve tretiny Slovákov patria naozaj len k príležitostným čitateľom.

Možnosť do 10 kníh označilo približne 20 % Slovákov, viac ako 10 kníh ročne prečíta približne 14 %. Najnižšie priečky prieskumu, pokiaľ ide o európske krajiny, obdržali Turecko a Rumunsko. V daných krajinách knihy úplne ignoruje až 70 % obyvateľov.

Najväčšia miera čítanosti sa pripisuje ázijským krajinám. Zdroj: pexels.com

Dobrou správou je, že v porovnaní s Maďarskom, Poľskom či Portugalskom je naša priemerná čítanosť vyššia. Na území Maďarska ignoruje knihy necelých 40 % obyvateľov, pričom v Portugalsku ide až o takmer 60 %.

Jednou zo zaujímavosti je aj to, že podľa prieskumu najväčšieho slovenského vydavateľstva Ikar si až 92 % Slovákov ukladá knihy do knižnice podľa veľkosti. Zvyšných 8 % si ich ukladá podľa farieb, pričom veľkosť dominuje najmä u výskumnej vzorky do 20 rokov. Prieskum zároveň dodáva, že ukladanie kníh podľa veľkosti je praktickejšie.

Dominancia ženských autoriek

Kým v minulosti na trhu dominovali skôr mužskí autori, v súčasnosti môžeme vidieť opak. Ako uvádza portál Czechcrunch, v 70. rokoch minulého storočia vydávali ženy na americkom trhu približne len 20 % kníh. Avšak z novej štúdie Minnesotskej univerzity vyplýva, že už v roku 2020 sme mohli zaznamenať opak, pričom v danom roku ženy vydali po prvýkrát v histórii viac kníh než muži. Podľa ekonóma Joela Waldfogela, ktorý je zároveň autorom uvedenej štúdie, môžeme daný jav považovať aj za nenápadnú ženskú revolúciu.

„Dáta, s ktorými som pracoval, boli tvorené 8,9 miliónmi titulov predávanými v Spojených štátoch na Amazone od roku 2018 do roku 2021. Tie som doplnil o 200 miliónov hodnotení celkom 1,8 milióna kníh na recenznom portáli Goodrads,“ približuje Waldfogel. Zároveň sa zameral na analýzu autorských práv, pričom skúmal, ako sa v priebehu rokov premieňali autorské práva ženských autoriek.

Mladšie generácie začali opäť čítať knihy v dôsledku covidovej pandémie. Zdroj: pexels.com

Zásadný posun sa zaznamenal najmä v kontexte toho, že v iných kreatívnych odvetviach majú naďalej prevahu muži. Napríklad pokiaľ ide o režírovanie filmov, v Európe dané remeslo pokrýva len 23 % žien. V Spojených štátoch ide o 22 %.

Waldfogel ďalej poznamenal, že ženské pohlavie je od mužského v tomto odvetví úspešnejšie aj preto, že sa jeho knihy v priemere lepšie predávajú a viac čítajú. K vyššiemu pomeru ženských autoriek mohlo prispieť aj to, že v 70. rokoch začalo oveľa väčšie percento žien v Spojených štátoch navštevovať vysokú školu. Zároveň sa v tom čase rozšírilo feministické hnutie.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 13. apríla 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Čítanie kníh, Dominancia ženských autoriek, Knihy, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Severské krajiny, Slovensko, Svet, Zaujímavosti

Pomôžte nám zdieľať tento obsah