Hustota obyvateľstva môže ovplyvniť kvalitu života. Kľúčové sú aj sociálno-ekonomické faktory

Vývoj civilizácie viedol k sťahovaniu ľudstva do miest. Síce život v mestách nesie so sebou rôzne benefity, mnoho štúdií poukazuje na jeho negatívny vplyv na duševné zdravie. V mestských oblastiach chýba zeleň, ktorú sa snažia vykompenzovať parkmi alebo jej malým množstvom v okolí obydlí. Otázne však je, či sa čiastkové vyriešenie tohto problému vyrovná hluku… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. mája 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Depresia, Duševné zdravie, Kvalita života, Lifestyle, Ľudia, Mestá, Na zamyslenie, Predmestie, Slovensko, Svet, Zaujímavosti, Život

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Vývoj civilizácie viedol k sťahovaniu ľudstva do miest. Síce život v mestách nesie so sebou rôzne benefity, mnoho štúdií poukazuje na jeho negatívny vplyv na duševné zdravie.

V mestských oblastiach chýba zeleň, ktorú sa snažia vykompenzovať parkmi alebo jej malým množstvom v okolí obydlí. Otázne však je, či sa čiastkové vyriešenie tohto problému vyrovná hluku a znečisteniu ovzdušia, ktoré veľkomesto prináša.

Ako uvádza portál SciencAlert, uvedené faktory zvyšujú u ľudí žijúcich v mestských oblastiach v západnej Európe a USA riziko depresie o 39 %. Avšak jedna z najnovších štúdií prináša prekvapivý zvrat v podobe toho, že u ľudí žijúcich na predmestiach je riziko tohto ochorenia omnoho pravdepodobnejšie.

Dôležitosť sociálno-ekonomických faktorov

Na území Európskej únie žije v mestách 40 % populácie, informuje portál Euractiv. Podľa prieskumu Európskej komisie je 90 % Európanov spokojných so životom v meste. Jedným z benefitov je aj to, že kvalita života sa výrazne zlepšila aj obyvateľom východných miest EÚ.

Podľa výskumného tímu spomínanej štúdie sa kvalita mestského života odvíja od hustoty obyvateľstva a výšky obydlia, dodáva ScienceAlert. Na základe toho pomocou nástrojov strojového učenia vedci skúmali satelitné snímky budov na území Dánska po dobu 30 rokov. Následne ich zaradili do rôznych kategórií v závislosti od výšky a hustoty.

Hustejšie obyvateľstvo môže zabezpečiť vyššiu kvalitu života. Zdroj: pexels.com

Prototyp výslednej mapy skombinovali s jednotlivými adresami a zdravotnými a sociálno-ekonomickými registrami. Daný krok im umožnil zohľadniť faktory zvyšujúce depresiu. Týkali sa najmä sociálno-ekonomického statusu, či dedičnej pravdepodobnosti diagnostikovania duševných chorôb.

Z výsledkov nevyplýva žiadna jasná korelácia o tom, že život v meste alebo na vidieku zhoršuje vývoj duševného zdravia. Avšak po zohľadnení sociálno-ekonomických faktorov sa vyššie riziko depresie pripisuje predmestiam, pre ktoré je typická nízka zástavba rodinných domov a stredná hustota obyvateľstva.

Pozitívne výsledky pre mestskú oblasť sa môžu spájať s lokalitami s ľahším prístupom k otvoreným priestorom. Patria k ním najmä zelené parky alebo pobrežia, ktoré vykazujú veľmi nízku pravdepodobnosť rizika.

Individuálne potreby

Relatívne vyššie riziko depresie v predmestiach sa čiastočne spája s dlhým dochádzaním autom alebo verejnou dopravou do centra mesta, menším počtom verejných otvorených priestorov a nie dostatočne vysokou hustotou obyvateľstva. Práve s množstvom obyvateľov sa spája aj dostupnosť komerčných miest, na ktorých sa ľudia môžu stretávať.

Avšak ide o veľmi individuálne potreby, nakoľko so životom na predmestí sa môžu spájať aj určité benefity. Patria k ním napríklad väčšie súkromie, ticho či možnosť vlastnej záhrady.

Aj preto sa uvedená štúdia považuje za podklad pre urbanistické plánovanie. Zároveň odporúča zlepšenie dostupnosti predmestí k mestským službám a verejným priestranstvám.

V Európskej únií žije v mestách 40 % obyvateľstva. Zdroj: pexels.com

Jednou zo zaujímavosti je aj to, že mestské oblasti majú menší negatívny vplyv na zmenu klímy, nakoľko v porovnaní s predmestskými štvrťami nie sú až tak zamerané na autá. Dôležité je však si uvedomiť, že výber bývania je výrazne ovplyvnený sociálno-ekonomickými faktormi. Nehnuteľnosti so zeleňou v centre mesta sú omnoho drahšie než domy na jeho okraji. Na základe toho sa odporúča vytvárať projekty bývania so zmiešanými príjmami, aby sa zvýšil blahobyt ľudí.

Duševná pohoda závisí však aj od iných faktorov, ku ktorým patria napríklad kultúrne a geografické kontexty. Na základe toho sa rámec vyvinutý v tejto štúdií poskytuje ako základ pre ďalšie skúmania v rôznych častiach sveta.

Kvalita života v európskych mestách

Prieskum Európskej komisie sa okrem spokojnosti obyvateľov miest zameral aj na kvalitu života jednotlivých európskych miest. V prieskume tradične dominujú severoeurópske mestá, avšak v priebehu posledných rokov sa k ním približujú aj východoeurópske mestá.

Pokiaľ ide o Slovensko, zameral sa na najväčšie mestá – Bratislavu a Košice. Kvalitu života v týchto oblastiach hodnotilo 1 400 respondentov. Pokiaľ ide o naše hlavné mesto, viac ako 91 % respondentov vyjadrilo spokojnosť so životom v Bratislave. V prípade Košíc je so svojím životom spokojných až 94 % opýtaných.

Život na predmestí sa spája s vyšším rizikom depresie. Zdroj: pexels.com

Najvyššia kvalita života sa spája so Zürichom, pričom ide o sto percentnú spokojnosť. Nespokojnosť naopak vyjadrili obyvatelia Istanbulu, pričom išlo o 54 % výskumnej vzorky.

V prípade zdržiavania sa na verejných priestoroch v nočných hodinách sa najbezpečnejšie cítia obyvatelia žijúci v menších mestách, uvádza Ipsos. Naopak v mestách ako Atény, Marseille alebo Sofia sa cíti bezpečne menej ako polovica obyvateľov.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 27. mája 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Depresia, Duševné zdravie, Kvalita života, Lifestyle, Ľudia, Mestá, Na zamyslenie, Predmestie, Slovensko, Svet, Zaujímavosti, Život

Pomôžte nám zdieľať tento obsah