Hra na hudobnom nástroji posilní váš mozog i celkové zdravie

Čo majú spoločné Albert Einstein, Benjamin Franklin a Sherlock Holmes? Ak by ste odpovedali, že všetci sú slávni myslitelia, dokonca géniovia, mali by ste pravdu. No vedeli ste, že všetci hrali aj na husle? Einsteinova manželka Elsa raz poznamenala, že hranie hudby pomohlo Einsteinovi pri vytváraní jeho teórií: „Ide do svojej pracovne, potom si odíde… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 11. júna 2023
Zverejnil natallyadams
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Einstein, Hudba, hudobný nástroj, Klasická hudba, Lifestyle, Mozog, nervová sústava

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Čo majú spoločné Albert Einstein, Benjamin Franklin a Sherlock Holmes?

Ak by ste odpovedali, že všetci sú slávni myslitelia, dokonca géniovia, mali by ste pravdu. No vedeli ste, že všetci hrali aj na husle? Einsteinova manželka Elsa raz poznamenala, že hranie hudby pomohlo Einsteinovi pri vytváraní jeho teórií: „Ide do svojej pracovne, potom si odíde zhrať na klavíri niekoľko akordov, niečo si zapíše a vráti sa do svojej pracovne.“ Sám Einstein raz povedal: „Keby som nebol fyzikom, bol by som pravdepodobne hudobníkom. Často premýšľam v hudbe. Svoje sny žijem v hudbe. Cez hudbu vidím svoj život.“

Toľko známych mysliteľov bolo zároveň oddanými hudobníkmi, že vedci si začali klásť otázku: Robí vás hra na hudobný nástroj múdrejšími? A ak áno, ako to funguje?

Krížová stimulácia mozgu

Hra na hudobný nástroj je jedným z najkomplikovanejších procesov, ktoré môže ľudská myseľ a telo zvládnuť. Cvičenie vyžaduje spoluprácu viacerých systémov v reálnom čase, od centrálneho nervového systému (mozgu a miechy) po periférny (nervy na rukách a prstoch).

Motorický systém koordinuje pohyb potrebný na vytvorenie zvuku – napríklad brnkanie na gitare, hranie klavírnych stupníc alebo úklony na husliach). Zvuk je spracovaný prostredníctvom sluchových obvodov, čím pochopiteľne môžete počuť a upravovať svoju hru. Zmyslové informácie zasa posielajú informácie z rúk a prstov späť do mozgu. A čítanie hudby?  Či už ide o noty alebo akordové tabuľky, všetko spočíva na vizuálnom vnímaní. Počas tohto celého procesu mozog súčasne spracováva emocionálne reakcie na hudbu.

Potrebujete maximálne sústredenie a spojenie viacerých zmyslov. Zdroj: Pexels.com

Sivá hmota

Hra na nástroji prináša viac ovocia než len zlepšenie komunikácie medzi nervovými systémami – mení štruktúru vášho mozgu. Dospelí hudobníci v porovnaní s nehudobníkmi majú v mozgu viac sivej hmoty. Tá sa skladá z tiel neurónových buniek, ktoré vám pomáhajú spracovávať informácie.

Vedci z Harvard Medical School predpokladali, že zvýšená sivá hmota môže byť výsledkom stabilnej praxe potrebnej na získanie zručností na nástroji. Mozgy hudobníkov sa štrukturálne prispôsobujú opakovaniu zložitých motorických a sluchových činností spojených s hraním hudby. Tým vzniká priestor pre viac sivej hmoty.

Biela hmota

Táto multitaskingová činnosť zasahuje aj hemisféry mozgu, pričom vytvára bielu hmotu. Pokým sivá hmota spracováva informácie, biela hmota pomáha vášmu mozgu komunikovať. Poskytuje nevyhnutné spojenie v corpus callosum, moste medzi pravým a ľavým mozgom, prenášajúcim informácie tam a späť.

Pri cvičení na nástroji ľavý mozog komunikuje lingvistické a matematické znalosti (čítanie hudby a meranie rytmu), zatiaľ čo pravý prispieva ku kreativite a získava emocionálne porozumenie z hudobného prejavu. Poväčšine sa navyše vyžaduje zapojenie oboch rúk. Vtedy jedna aj druhá strana mozgu pracujú na kalibrácii jemných motorických reakcií a navzájom komunikujú cez most prenášajúci informácie.

Ilustračný obrázok. Zdroj: Pexels.com

Najlepší štart: detstvo

Pravidlo platiace u väčšiny zručností: Ak ste sa ich naučili ako mladý, ste vo výhode. Štúdie ukázali, že učenie sa na hudobnom nástroji pred dosiahnutím veku 7 rokov môže zvýšiť množstvo bielej hmoty v mozgu a pripraviť vás na budúci úspech hudobníka i komunikátora. Okrem toho štúdia Frontiers in Psychology sledovala deti vo veku od 7 do 9 rokov hrajúce na hudobné nástroje. Výsledok? Cvičenie čo i len pol hodinu týždenne viedlo k zvýšeniu IQ a verbálnych schopností. Osvojenie si hudobného nástroja môže dokonca zmierniť účinky obmedzeného prístupu k iným druhom vzdelania, čím sa preklenie priepasť medzi bohatými a komunitami na okraji spoločnosti.

V detstve sa dokážete akékoľvek zručnosti naučiť ľavou zadnou. Zdroj: Pexels.com

A čo ak ste starší?

Ak ste ako dieťa nikdy nechodili na hodiny klavíra či iného hudobného nástroja, nezúfajte. Nikdy nie je neskoro. Mozog dokáže aj v starobe regenerovať až 700 neurónov denne. Naučiť sa hrať na nejaký nástroj alebo vziať do ruky ten zaprášený ležiaci doma v kúte a znova cvičiť môže byť jedným z najlepších spôsobov ako stimulovať rast mozgu.

Zlepšiť pamäť, plánovacie schopnosti, verbálnu plynulosť či rýchlosť, akou spracovávate informácie si môžete i vtedy, keď začnete hrať aj po šesťdesiatke. Cvičenie na nástroji pomáha mozgu regenerovať sa, nezáležiac na tom, v ktorej životnej etape sa do neho pustíte. Čím dlhšie hráte, tým lepšie. Hudobníci hrajúci na nástroji dlhšie ako 10 rokov majú lepšiu pamäť, výkonné funkcie a metódy pomenovania ako nehudobníci – aj keď starnú.

Hudba pomáha starším ľuďom udržiavať zdravú myseľ a emócie. Zdroj: Pexels.com

Hudba a mozog

Aj keď nie ste žiadnou umeleckou dušou, počúvanie určitých druhov hudby počas práce môže zvýšiť vašu produktivitu. Pomôže lepšie uchovávať informácie. Zmierniť stres a osamelosť.  A ak sa rozhodnete vziať do ruky nástroj a hrať? Nájdete nové spôsoby sebavyjadrenia, objavíte skrytý talent a možnosti, o ktorých ste ani netušili –  od udržiavania zdravého a bdelého mozgu až po múdrosť.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 11. júna 2023
Zverejnil natallyadams
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Einstein, Hudba, hudobný nástroj, Klasická hudba, Lifestyle, Mozog, nervová sústava

Pomôžte nám zdieľať tento obsah