Do roku 2050 môže cukrovkou trpieť viac ako 1,3 miliardy dospelých, uvádza najnovšia štúdia

Diabetes patrí k jednému najčastejšiemu chronickému civilizačnému zabijakovi. Ide o autoimúnne ochorenie, ktorého typickým znakom je zvýšená hladina krvného cukru. Väčšiu časť diagnostikovaných pacientov trápi cukrovka 2. typu, ktorej vývoj je možné ovplyvniť správnou životosprávou a pohybom. Ako však uvádzame v našom predošlom článku, aj cez to sa toto ochorenie dostalo do rebríčka najčastejších príčin… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 25. júna 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Cukrovka, Cukrovka 1. typu, Cukrovka 2. typu, Diabetes, Ľudia, Nárast diabetes, Slovensko, Spoločnosť, Svet, Zaujímavosti, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Diabetes patrí k jednému najčastejšiemu chronickému civilizačnému zabijakovi. Ide o autoimúnne ochorenie, ktorého typickým znakom je zvýšená hladina krvného cukru.

Väčšiu časť diagnostikovaných pacientov trápi cukrovka 2. typu, ktorej vývoj je možné ovplyvniť správnou životosprávou a pohybom. Ako však uvádzame v našom predošlom článku, aj cez to sa toto ochorenie dostalo do rebríčka najčastejších príčin úmrtí, nakoľko od roku 2000 sa zaevidoval jeho 70 % nárast.

Počet diagnostikovaných Slovákov pribúda

Podľa štatistík Národného centra zdravotníckych informácií s diabetes trpí približne 355-tisíc Slovákov. Pokiaľ ide o cukrovku 2 .typu, eviduje sa s ňou až 91 % pacientov. Najčastejšie ide o vekovú kategóriu 65 až 69 rokov. V prípade diabetes 1. typu ide v porovnaní s 2. typom o vekový pokles, nakoľko najčastejšie sa diagnostikuje ľuďom vo veku 20 až 24 rokov.

Výnimku netvoria ani detskí pacienti, ktorí sa najčastejšie liečia s inzulínom. V tomto prípade ide až o 96 % detí, pričom výnimku netvoria ani režimové opatrenia v podobe diétneho režimu či pohybových aktivít.

Ako uvádza portál Hospodárske noviny, daná diagnóza skracuje život o 10 až 15 rokov. V jej počiatkoch ju nesprevádzajú žiadne výrazné ťažkosti, avšak odborníci tvrdia, že s hyperglykémiami sa pacient stretáva už 8 až 10 rokov pred stanovením diagnózy.

Podľa najnovšej štúdie má počet pacientov s diabetes výrazne stúpnuť. Zdroj: pexels.com

Štatistiky ďalej poukazujú na to, že približne 150-tisíc Slovákov nemá o svojej rozvíjajúcej sa cukrovke ani tušenie. Potvrdili to aj výsledky pilotného preventívno-osvetového projektu Maj svoj cukor pod kontrolou, ktorý sa uskutočnil v decembri minulého roku. Zrealizovala ho Všeobecná zdravotná poisťovňa spolu so Slovenskou diabetologickou spoločnosťou. Počas jedného mesiaca sa im podarilo zachytiť viac ako dve stovky ľudí so začínajúcim alebo rozvinutým ochorením tohto typu.

Aj na základe toho si 14. novembra pripomíname Svetový deň diabetu. Pripadá na deň narodenia objaviteľa liečebných účinkov inzulínu Sira Fredericka Bantinga. Za tento prevratný objav v roku 1923 so svojím kolegom získal Nobelovu cenu za medicínu, dodáva portál UNIQA.

Pravdepodobnosť vysokého nárastu do roku 2050

Slovenskí lekári ročne diagnostikujú toto ochorenie tisíckam pacientom rôznych vekových skupín. Podľa portálu The Guardian jedna z najnovších štúdií prináša zistenie, že s cukrovkou môže trpieť do roku 2050 viac ako 1,3 miliardy dospelých. Zároveň jej diagnostika stúpne vo všetkých krajinách, pričom pôjde o všetky vekové skupiny.

Alarmujúcim je aj to, že sa neočakáva, že niektorá z krajín oznámi pokles miery diabetes v priebehu nasledujúcich 30 rokov. Aj pre to odborníci upozorňujú, že ide o významnú hrozbu pre ľudí a zdravotné systémy.

V novembri si pripomíname Svetový deň diabetu. Zdroj: pexels.com

„Cukrovka zostáva jednou z najväčších hrozieb pre verejné zdravie našej doby a v priebehu nasledujúcich troch desaťročí bude agresívne rásť v každej krajine, vekovej skupine a pohlaví, čo predstavuje vážnu výzvu pre systémy zdravotnej starostlivosti na celom svete,“ približuje danú problematiku doktor Shivani Agarwal.

Dôležitosť sociálno-demografických faktorov

Aj cez to, že cukrovke 2. typu sa dá prostredníctvom správnej životosprávy do značnej miery predchádzať, výskumy naznačujú jej výraznú prevalenciu. Ide najmä o dôsledok narastajúcej obezity spôsobenej viacerými faktormi.

Mieru diabetes zároveň zrýchľuje aj štrukturálny rasizmus, ktorý zažívajú menšinové etnické skupiny. Obyvateľom marginalizovaných komunít sa pripisuje menšia pravdepodobnosť dostupnosti základných liekov, ku ktorým patrí napríklad inzulín. Práve to vedie k ich horšej kontrole hladiny cukru v krvi, čo znižuje ich kvalitu a dĺžku života.

Lekári sa najčastejšie stretávajú s diagnostikou cukrovky 2. typu. Zdroj: pexels.com

Negatívne vplyvy verejného povedomia, politiky a ekonomického rozvoja ľudia z okrajových spoločností výrazne pociťujú. Rasistické politiky v podobe rezidenčnej segregácie neovplyvňujú len miesto, kde jednotlivé skupiny jedincov žijú, ale aj ich prístup k zdravej životospráve a zdravotnej starostlivosti.

Aj v dôsledku toho spoluautorka štúdie Alisha Wade považuje za dôležité uznanie, pochopenie a začlenenie vplyvu sociálnych a ekonomických faktorov na cukrovku do úsilia o obmedzenie globálnej cukrovej krízy.

„Potreba koordinovaných medzivládnych opatrení na riešenie nerovnosti v prevalencii a výsledkoch cukrovky, ako aj základných podmienok zlého zdravia, ako je chudoba a život s obezitou, nebola nikdy väčšia ani naliehavejšia,“ poukazuje na dôležitosť problematiky výkonný riaditeľ charitatívnej organizácie Diabetes UK Chris Askew.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 25. júna 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Cukrovka, Cukrovka 1. typu, Cukrovka 2. typu, Diabetes, Ľudia, Nárast diabetes, Slovensko, Spoločnosť, Svet, Zaujímavosti, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah