Táto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.
Cookies a sledovanie môžete vypnúť.
Cesta Slovenského národného povstania sa už určite neraz dostala do našej pozornosti. Taktiež zvučný názov je aj Beh od Tatier k Dunaju. Priaznivcom behu neuniknú ani maratóny a jesenné behy, ale čo tak objaviť niečo menej poznané a predsa stále výnimočné? Sever východného Slovenska je presne tým miestom, kde niečo také určite je, aj keď ostatné časti určite nezaostávajú.
Stáva sa to každému, že porovnáva nás a svet tam vonku za hranicami našej malej republiky. Veď je to prirodzená vlastnosť. To isté robia aj cudzinci, tiež sa porovnávajú a tiež vidia ich krajiny niekedy beznádejne. No potom sa človek dostane na horšie miesto a veľa veci mu dopne. Ako to teda s nami je? Ako nás vidia cudzinci? Ako my vidíme zvyšok sveta?
Párty život od štvrtka do neskorého nedeľného rána, ryža na raňajky, káva namiesto raňajok, ryšavé vlasy a biele nohy, výška siahajúca až do neba či dokonca dvojboj pozostávajúci z ponožiek a sandálov – toto všetko sú indikátory, ktoré nám naznačujú, o ktorú časť sveta môže ísť. Avšak, je to len malá kvapka v mori zo stereotypov určitých krajín. Pre niekoho úplne bežná vec, pre nás, ktorí tieto krajiny navštívime až taká bežná vec to nie je. Tieto záležitosti si človek nevšimne na víkendovom výlete v centre Paríža alebo Barcelony, tieto stereotypy sa jednoducho musia odpozorovať životom v danej krajine, resp. spolunažívaním s rôznymi národnosťami
Cestovanie má veľa rozmerov a dôvodov. Každý sme iný a dôvody, prečo sa niekam vyberáme, sú rôznorodé. Niektorí sa naháňajú za kultúrou, iní zas idú za históriou, potom sú takí, ktorých opantala panenská príroda, no nájdu sa aj cestovatelia, ktorí spoznávajú svet očami domácich ľudí prostredníctvom jedla. Ale ako vlastne chutí cestovanie?
Sú krajiny, o ktorých až tak veľa nevieme, no stačí jedna nemilá udalosť a ostanú nám v našej pamäti. Reč je o v posledných dňoch veľmi skloňovanom Bielorusku.
Poznáte ten pocit, keď sa len tak prechádzate preplnenými uličkami vychytených európskych metropol? Míňate ľudí akoby ste boli figúrka v hre SuperMario? Či dokonca pocit, keď so širokým úsmevom na tvári odmietate pozvanie gréckeho čašníka na povestné souvlaki? Presne tieto momenty sa na istý moment zo života turistov-cestovateľov vytratili. Ako to vyzerá v Aténach počas korona krízy? Zasiahol COVID-19 aj mesto, kde sa zrodila veľká história? Aký pohľad na túto etapu života majú domáci?
Kde sa niečo končí, niečo nové začína – aj tak by sa dala opísať aktuálna situácia. Korona časy sa pomaly vracajú do čias pôvodných. Čo to v praxi znamená? Veľa – hlavne pre tých, ktorí nedali cestovaniu na tento rok stopku. Keďže letná sezóna je už za rohom (za normálnych okolností by už fičala na plný plyn), pozrieme sa ako to vyzerá s vycestovaním do Grécka.
Presne pred týždňom ste mali možnosť prečítať si článok s názvom „Z tretieho sveta medzi elitu“, ktorý predstavuje príbeh malého štátu – príbeh Singapuru. Už vieme, že Singapur nie je obyčajná krajina, ale „mohykán“, ktorý sa prepracoval veľmi ďaleko. V súčasnosti je Singapur veľmi obľúbenou turistickou destináciou, no iba na krátku zastávku.
Slnko, biele pláže, priezračná voda a kokosový orech – predstava ideálneho leta v exotike. Avšak, nemusí to byť len o slnku. Je všeobecne známe, že exotické krajiny majú namiesto našej klasickej zimy obdobie dažďov, ktoré pre turistov predstavuje akúsi nevyslovenú stopku. Predstava silných búrok počas vysnívanej dovolenky nie je síce to pravé orechové, no je to to pravé exotické. Je sa skutočne čoho báť?
Táto stránka používa bezpečnostný certifikát SSL, zabezpečené pripojenie HTTPS, technológiu cookies, monitoruje návštevnosť a cieli reklamu.
Cookies a sledovanie môžete vypnúť.
