Čo viedlo k vojne a aké boli straty v krajinách

Príčiny druhej svetovej vojny a obete

Prečo sa začala a koľko mala obetí 2. svetová vojna Druhá svetová vojna, ktorá trvala šesť rokov sa začala 1. septembra 1939 Hitlerovou inváziou do Poľska a skončila sa japonskou kapituláciou 2. septembra 1945. Ktoré krajiny boli zapojené? Druhá svetová vojna zasiahla takmer všetky časti sveta. Kľúčovými hráčmi boli mocnosti Osi na jednej strane -Nemecko,… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 31. decembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Čína, druhá svetová vojna, Extra, História, Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Osobnosti, Slovensko, Svet, Technologicke novinky, Technológie, Veda a technika, Vojna, Zaujímavosti

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Prečo sa začala a koľko mala obetí 2. svetová vojna

Druhá svetová vojna, ktorá trvala šesť rokov sa začala 1. septembra 1939 Hitlerovou inváziou do Poľska a skončila sa japonskou kapituláciou 2. septembra 1945.

Ktoré krajiny boli zapojené?

Druhá svetová vojna zasiahla takmer všetky časti sveta. Kľúčovými hráčmi boli mocnosti Osi na jednej strane -Nemecko, Taliansko a Japonsko. Bulharsko, Maďarsko, Rumunsko a dva Nemeckom vytvorené štáty – Chorvátsko a Slovensko – sa pripojili tiež.

Na druhej strane bol zväz spojencov, ktorí tvorili skupinu bojujúcu proti Osi. (Francúzsko, Veľká Británia, Spojené štáty americké, Sovietsky zväz).

V rokoch 1939 až 1944 spolu nakoniec bojovalo najmenej 50 národov. Do roku 1945 sa pripojilo ďalších trinásť národov vrátane: Austrálie, Belgicka, Brazílie, Britského spoločenstva národov, Kanady, Indie, Nového Zélandu, Južnej Afriky, Československa, Dánska, Francúzska, Grécka, Holandska, Nórska, Poľska, Filipín a Juhoslávie.

Hitler. Zdroj: interez.sk

Príčiny druhej svetovej vojny

Parížsky mier

Zmluvy uzavreté v Paríži na konci prvej svetovej vojny uspokojili málokoho. Nemecko, Rakúsko a ďalšie krajiny na porazenej strane vojny boli obzvlášť nespokojné s Parížskou dohodou, ktorá od nich vyžadovala, aby sa vzdali zbraní a urobili reparácie.

Nemecko súhlasilo s podpisom Versaillskej zmluvy až po tom, čo víťazné krajiny pohrozili inváziou, ak ju Nemecko nepodpíše. Nemecko vykonalo poslednú platbu reparácií v roku 2010.

Ekonomické problémy

Prvá svetová vojna bola pre ekonomiky krajín zničujúca. Hoci sa európske hospodárstvo do 20. rokov minulého storočia stabilizovalo, Veľká hospodárska kríza v Spojených štátoch viedla k hospodárskemu poklesu v Európe. Komunizmus a fašizmus naberali na sile v dôsledku ekonomických problémov.

Nacionalizmus

Extrémna forma vlastenectva, ktorá v Európe narástla, sa po prvej svetovej vojne ešte viac posilnila, najmä v krajinách, ktoré boli porazené.

Diktatúry

Politické nepokoje a nepriaznivé ekonomické podmienky viedli k vzostupu diktatúr v krajinách ako Nemecko, Taliansko, Japonsko či Sovietsky zväz.

Neúspech zmierenia

Československo sa po 1. svetovej vojne stalo samostatným štátom, ale v roku 1938 bolo obkľúčené nemeckým územím. Hitler chcel anektovať Sudety, oblasť v západnom Československu, kde žilo veľa Nemcov. Britský premiér Neville Chamberlain chcel upokojiť Hitlera a súhlasil s jeho požiadavkami pre Sudety po tom, čo Hitler sľúbil, že nebude požadovať ďalšie územia. Hitler obsadil zvyšok Československa v marci 1939.

Počnúc 1. septembrom 1939 inváziou nacistického Nemecka do Poľska zaútočili vojská Adolfa Hitlera na krajinu zo severu, juhu a západu. Hitler mal pôvodne napadnúť krajinu v auguste, ale zaváhal, keď Británia podpísala poľsko-britský pakt spoločnej obrany, ktorý ju zaviazal brániť Poľsko a zaručiť jeho nezávislosť tvárou v tvár nemeckej agresii. Hore: Adolf Hitler pozoruje, ako nemecké jednotky prekračujú rieku Visla neďaleko Chelmna v severnom Poľsku. Zdroj: dailymail.co.uk

Oficiálny začiatok

Druhá svetová vojna sa začala na úsvite v piatok 1. septembra 1939, keď Adolf Hitler zahájil inváziu do Poľska. Británia a Francúzsko vyhlásili vojnu Nemecku 3. septembra 1939, ale Poľsku neposkytli žiadnu skutočnú pomoc. O dva týždne neskôr Stalin napadol východné Poľsko a 27. septembra sa Varšava vzdala. Organizovaný poľský odpor sa po ďalšom týždni bojov zastavil. Poľsko bolo rozdelené medzi Hitlera a Stalina.

V Poľsku nacisti rozpútali vládu teroru, ktorá si nakoniec vyžiadala šesť miliónov obetí, z ktorých polovicu tvorili poľskí Židia zavraždení vo vyhladzovacích táboroch.

Sovietsky režim nebol o nič menej tvrdý. V marci a apríli 1940 nariadil Stalin zavraždiť viac ako 20 000 poľských dôstojníkov a ďalších, ktorí boli zajatí v septembri 1939. Desaťtisíce Poliakov boli tiež násilne deportované na Sibír. Do mája 1945 a napriek svojim sľubom Churchillovi a Rooseveltovi Stalin dosadil v Poľsku podriadený komunistický režim.

V roku 1939 vtedajší poľský vodca maršal Eduard Smigly-Rydz varoval: S Nemcami riskujeme stratu slobody, ale s Rusmi strácame duše.

Koľko ľudí zomrelo?

Odhaduje sa, že v 2. svetovej vojne zomrelo približne 50 miliónov vojakov a civilistov.

Najviac vojakov, vyše sedem miliónov, stratil Sovietsky zväz. Počet civilných obetí v druhej svetovej vojne nebude nikdy známy. Mnoho úmrtí bolo spôsobených bombovými náletmi, masakrami, hladom a inými príčinami súvisiacimi s vojnou.

Ďalšie vojenské obete podľa krajiny v rokoch 1939 – 1945

Austrália: 23 365 mŕtvych; 39 803 zranených
Rakúsko: 380 000 mŕtvych; 350 117 zranených
Belgicko: 7 760 mŕtvych; 14 500 zranených
Bulharsko: 10 000 mŕtvych; 21 878 zranených
Kanada: 37 476 mŕtvych; 53 174 zranených
Čína: 2 200 000 mŕtvych; 1 762 000 zranených
Francúzsko: 210 671 mŕtvych; 390 000 zranených
Nemecko: 3 500 000 mŕtvych; 7 250 000 zranených
Veľká Británia: 329 208 mŕtvych; 348 403 zranených
Maďarsko: 140 000 mŕtvych; 89 313 zranených
Taliansko: 77 494 mŕtvych; 120 000 zranených
Japonsko: 1 219 000 mŕtvych; 295 247 zranených
Poľsko: 320 000 mŕtvych; 530 000 zranených
Rumunsko: 300 000 mŕtvych; ranený neznámy
Sovietsky zväz: 7 500 000 mŕtvych; 5 000 000 zranených
Spojené štáty americké: 405 399 mŕtvych; 670 846 zranených

Informácie o tomto príspevku

Vydané 31. decembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Čína, druhá svetová vojna, Extra, História, Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Osobnosti, Slovensko, Svet, Technologicke novinky, Technológie, Veda a technika, Vojna, Zaujímavosti

Pomôžte nám zdieľať tento obsah