Aj pápežová stolička bola neistá

Saladinov boj za vieru – arabské hroty v priamom prenose

Saladin je preývka Salaha al-Din Yusufa ibn Ayyuba, moslimského sultána Egypta a Sýrie, ktorý slávne porazil obrovskú armádu križiakov v bitke pri Hattinu a dobyl mesto Jeruzalem v roku 1187. Na vrchole svojej moci, vládol jednotnému moslimskému regiónu siahajúcemu od Egypta po Arábiu. Saladin bol oslavovaný moslimami a mnohými ľuďmi zo Západu neskorších generácií pre… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 31. decembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Cestovanie, Extra, Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Psychológia, Svet

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Saladin je preývka Salaha al-Din Yusufa ibn Ayyuba, moslimského sultána Egypta a Sýrie, ktorý slávne porazil obrovskú armádu križiakov v bitke pri Hattinu a dobyl mesto Jeruzalem v roku 1187. Na vrchole svojej moci, vládol jednotnému moslimskému regiónu siahajúcemu od Egypta po Arábiu. Saladin bol oslavovaný moslimami a mnohými ľuďmi zo Západu neskorších generácií pre jeho politické a vojenské schopnosti, ako aj jeho štedrosť a rytierstvo.

Raný život a vzostup k moci v Egypte

Saladin sa narodil ako Yusuf Ibn Ayyub v stredoirackom meste Tikrít. Jeho rodina bola kurdského pôvodu a jeho otec Ayyub a strýko Shirkuh boli elitní vojenskí vodcovia pod vedením Imada al-Din Zangiho, mocného vládcu, ktorý v tom čase vládol severnej Sýri. Keď mladý Saladin vyrastal v Damasku, prekonal vojenské hodnosti, pripojil sa k armáde, ktorej velil jeho strýko Shirkuh.

V roku 1169, po Shirkuhovej smrti, bol Saladin vybraný, aby po ňom velil v Egypte. Bol tiež vymenovaný za vezíra rozpadajúceho sa Fátimovského kalifátu, ktorý v tom čase vládol Egyptu. Po smrti posledného fátimovského kalifa v roku 1171 sa Saladin stal guvernérom Egypta a začal znižovať moc a vplyv šiitského islamu a chcel znovu nastoliť sunnitský režim. Vládnutím v mene Núr al-Dína posilnil Egypt ako základňu sunnitskej moci na Blízkom východe.

Saladin vo filme Královstvo nebeské. Zdroj:stoplusjednicka.cz

Kampane proti moslimským spoluobčanom

Nur al-Din zomrel v roku 1174 a Saladin spustil kampaň, aby prevzal kontrolu nad krajinami, ktorým vládol. Snažil sa tiež ustanoviť svoj režim ako hlavného vojenského hráča schopného napadnúť štyri križiacke štáty kontrolované Západom, ktoré vznikli po prvej križiackej výprave v rokoch 1098-99.

Ako sultán Egypta sa Saladin vrátil do Sýrie a podarilo sa mu dobyť Damask, Saladinove sily dobyli aj Jemen, čo mu umožnilo upevniť kontrolu nad celým Červeným morom. Okrem svojich vojenských vykorisťovaní sa zameral aj na diplomatické úsilie na dosiahnutie svojich cieľov. Oženil sa s vdovou po Núr ad-Dínovi, Ismat, ktorá bola tiež dcérou zosnulého damašského vládcu Unura, čo mu pomohlo získať legitimitu spojením s dvoma vládnucimi dynastiami. Nakoniec získal širokú moslimskú podporu tým, že sa vyhlásil za vodcu džihádu alebo svätej vojny, ktorý sa venoval obrane islamu proti kresťanstvu.

Saladinovým cieľom bolo zjednotiť pod jeho vládou moslimské územia Sýrie, severnej Mezopotámie, Palestíny a Egypta a do roku 1186 to dosiahol kombináciou diplomacie a vojenskej sily. Známy svojou láskou k poézii a záhradám si tiež získal povesť veľkorysého a ušľachtilého vodcu – pomáhali mu oficiálni životopisci, ktorých si najal, aby zaznamenali jeho výkony.

Porážka križiakov a dobytie Jeruzalema

Po takmer desaťročí bojov v menších bitkách proti Frankom (ako sa nazývali križiaci zo západnej Európy) sa Saladin v roku 1187 pripravil na útok v plnom rozsahu zhromaždením jednotiek z celej svojej ríše južne od Damask. Jeho armáda sa stretla s Frankami v masívnej zrážke v Hattine, neďaleko Tiberias (dnešný Izrael) a 4. júla 1187 ich  porazila.

Templárski rytieri

Po víťazstve v bitke pri Hattine nasledovala séria rýchlych víťazstiev v Jeruzalemskom kráľovstve, ktoré vyvrcholili 2. októbra 1187, keď sa mesto Jeruzalem po 88 rokoch pod kresťanskou kontrolou vzdalo Saladinovej armáde. Hoci Saladin plánoval zabiť všetkých kresťanov v Jeruzaleme ako pomstu za zabitie moslimov v roku 1099, súhlasil s tým, aby si namiesto toho kúpili slobodu.

V tom čase už Saladinove sily ovládli množstvo ďalších dôležitých miest od križiakov, vrátane Acre, Tiberias, Cézarey, Nazareta a Jaffy. Napriek tomu sa mu nepodarilo dobyť Tyre, pobrežnú pevnosť, do ktorej sa väčšina preživších križiakov po svojich porážkach stiahla.

Saladin. Zdroj: de.scribd.com

Tretia krížová výprava a Saladinova smrť

Po tom, ako Saladin dobyl Jeruzalem, pápež Gregor III. vyzval na novú križiacku výpravu s cieľom znovu dobyť mesto. V roku 1189 sa v Týre zmobilizovali kresťanské sily, aby spustili tretiu križiacku výpravu vedenú tromi mocnými kráľmi: Fridrichom I. „Barbarossa“, nemeckým kráľom a cisárom Svätej ríše rímskej, francúzskym kráľom Filipom II. a anglickým Richardom I.

Križiaci obliehali Acre a nakoniec ho v roku 1191 spolu s veľkou časťou Saladinovho námorníctva dobyli. Napriek vojenskej zdatnosti križiackych síl Saladin odolal ich náporu a podarilo sa mu udržať si kontrolu nad väčšinou svojej ríše. Jeho prímerie s Richardom Levím srdcom koncom roku 1192 ukončilo tretiu krížovú výpravu.

Len o pár mesiacov neskôr, v marci 1193 Saladin zomrel vo svojich milovaných záhradách v Damasku. Hoci bol relatívne mladý (len 55 alebo 56), bol vyčerpaný životom stráveným takmer nepretržitými vojenskými kampaňami. V čase svojej smrti rozdal veľkú časť svojho osobného bohatstva svojim poddaným a nezanechal po sebe ani toľko, aby zaplatil za svoj vlastný pohreb. Koalícia moslimských štátov, ktorú Saladin zostavil, sa po jeho smrti rozpadla, ale jeho potomkovia z dynastie Ajjúbovcov naďalej vládli v Egypte a Sýrii niekoľko generácií.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 31. decembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Cestovanie, Extra, Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Psychológia, Svet

Pomôžte nám zdieľať tento obsah