Kanibalizmus v Európe a vo svete

Európania bežne konzumovali ľudské časti ako súčasť liečby, ako to naozaj bolo s KANIBALIZMOM?

Kanibalizmus v Európe a vo svete   Snáď nič nevyvoláva takú fascináciu a odpor zároveň, ako ľudský kanibalizmus. Zdá sa, že kanibalizmus existoval/existuje na celom svete, pričom takmer každá časť tela mala svoj účel. Čínske liečivé zlúčeniny zahŕňali ľudské orgány, ako aj nechty a vlasy, zatiaľ čo v ranom Grécku sa predpokladalo, že ľudská krv lieči… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 19. januára 2022
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Bezpečnosť, Čína, Extra, História, kanibalizmus, Kuchyňa, Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Ľudstvo, Na zamyslenie, Osobnosti, Psychológia, Rozvoj ľudstva, Slovensko, Svet, USA, Veda, Zaujímavosti, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Kanibalizmus v Európe a vo svete

Snáď nič nevyvoláva takú fascináciu a odpor zároveň, ako ľudský kanibalizmus. Zdá sa, že kanibalizmus existoval/existuje na celom svete, pričom takmer každá časť tela mala svoj účel. Čínske liečivé zlúčeniny zahŕňali ľudské orgány, ako aj nechty a vlasy, zatiaľ čo v ranom Grécku sa predpokladalo, že ľudská krv lieči epilepsiu.

A aj keď kanibalov v Novom svete odsudzovali ako divochov, Európania bežne konzumovali ľudské časti ako súčasť liečby. Napríklad Paracelsus, lekár zo 16. storočia, veril, že krv je zdravá na pitie. Hoci pitie čerstvej krvi nebolo bežné, ľudia, ktorí si nemohli dovoliť lekárenské výrobky, stáli pri popravách a katovi platili malý poplatok za pohár čerstvej krvi od odsúdených. Jeho stúpenci sa tiež snažili liečiť úplavicu liekmi, ktoré obsahovali ľudské lebky v prášku.

V Anglicku v 17. storočí sa prach zo spálených ľudských pozostatkov bežne používal pri liečbe epilepsie a bolesti žalúdka. V niektorých prípadoch sa vyžadovali špecifické typy pozostatkov: určitá zmes si vyžadovala telo ryšavého muža, ktorý zomrel obesením.

Jedenie tela nepriateľa bolo možno posledným aktom pomsty. Okrem preukázania nadvlády a vzbudzovania strachu sa považoval názor, že konzumácia nepriateľa umožňuje víťazovi vlastniť silu a statočnosť porazených.

Mŕtvola, po poprave, pitvaná pre budúce použitie. Zdroj: allthatsinteresting.com

Japonskí vojaci počas druhej svetovej vojny konzumovali vojnových zajatcov, zatiaľ čo Korowai z Novej Guiney mali právo jesť mužov považovaných za čarodejov.

Ugandský vodca Idi Amin, ktorého režim (1971 – 1979) bol známy svojou brutalitou, bol obvinený z kanibalizácie svojich oponentov a odpovedal nezaprením: „Nemám rád ľudské mäso. Je pre mňa príliš slané“.

O ostrovoch v Karibiku sa tiež predpokladalo, že pojedali svojich nepriateľov a Európania používali tvrdenia o kanibalizme na ospravedlnenie vraždy a zotročovania mnohých pôvodných obyvateľov. Hoci sa o pravdivosti obvinení proti Karibom stále diskutuje, termín kanibalizmus pochádza zo skomoleniny ich mena.

Kmeň Chimbu, ktorý žije v odľahlej horskej oblasti Papuy-Novej Guiney. Zdroj: dailymail.co.uk

Neslávne aktívna Papua-Nová Guinea

V Papue Novej Guinei je niekoľko rôznych kultúr, o ktorých je známe, že zabíjali a jedli ľudí, hoci pravdepodobne nepraktizovali kanibalizmus už niekoľko desaťročí. V roku 2011 navštívil britský moderátor ľudí z Biami – skupinu, ktorá kedysi praktizovala kanibalizmus a radi o ňom hovoria. Starší člen kmeňa povedal o jednom prípade, keď členovia kmeňa zabili dve ženy podozrivé z toho, že zle hovorili o umierajúcom manželovi. Muž povedal, že ženy opekali nad ohňom ako prasatá, rozrezali ich mäso, a nakoniec obe zjedli.

Napríklad o kmeni Fore v Papua-Nová Guinea bolo známe, že jedli telá svojich zosnulých. Táto prax sa považovala za prejav lásky a rešpektu, ktorý zabraňuje hnitiu mŕtvol alebo ich požieraniu hmyzom. Okrem toho si mysleli, že rituál chráni telo pred akýmikoľvek nebezpečnými duchmi.

Praktizovanie kanibalizmu tu viedlo k rozšíreniu smrteľnej mozgovej choroby nazývanej kuru, ktorá spôsobila v skupine ničivú epidémiu. Ale nie všetci členovia kmeňa zomreli – niektorí z nich nesú gén, ktorý chráni pred kuru a inými chorobami. Kmeň prestal praktizovať kanibalizmus v 50. rokoch, čo viedlo k úpadku kuru. Ale pretože ochorenie môže trvať mnoho rokov, kým sa prejaví, prípady kuru sa objavovali celé desaťročia. Výskumníci pracujú na tom, aby pochopili, ako funguje genetická mutácia pri prevencii kuru, a zbierajú nové poznatky o tom, ako predchádzať obdobným chorobám.

Proces kanibalizmu na pohrebnom obrade kmeňa Wari. Zdroj: tipsmake.com

Obyvatelia Wari v Brazílii

Obyvatelia Wari v Brazílii praktizovali kanibalizmus svojich vojnových nepriateľov a svojich vlastných mŕtvych. Jedenie nepriateľov bol ich spôsob, ako prejaviť nenávisť a hnev. Skupina tiež konzumovala veľkú väčšinu ich mŕtvych až do 60. rokov 20. storočia. Bol to pre nich spôsob prejavu smútku a úcty k zosnulým členom ich kmeňa.

Kult Aghori v Indii

Aghori tvoria malú skupinu extrémistov, ktorí žijú vo Varanasi v Indii a uctievajú hinduistické božstvo Šivu. Aghori veria, že nie je rozdiel medzi čistým a nečistým, a zapájajú sa do mnohých obskúrnych praktík, ako je meditácia nad mŕtvolami a výroba misiek z ľudských lebiek. Podľa niektorých správ praktizujú aj rituálny kanibalizmus.

Rodina vyhladovaná na smrť počas veľkého hladomoru, keď bol rozšírený kanibalizmus. Zdroj: the-sun.com

Ľudožrútska kuchyňa a kanibalizmus prežitia

Národ Batak zo Sumatry údajne predával ľudské mäso na trhoch a v Číne sa jedlá z ľudí kedysi považovali za luxus. Počas dynastie Yuan (13. – 14. storočie) bolo známe, že „detské mäso bolo chuťovo najlepšie jedlo zo všetkých“. Krajina tiež hlásila prípady, keď si deti odrezali rôzne časti tela — zvyčajne časť stehna alebo nadlaktia — aby ich použili pre svojich starších ako prejav úcty a rešpektu.

Napriek tomu, že je kanibalizmus pomerne rozšírený, sa táto prax nakoniec stala tabu. Existujú však prípady, keď to bolo akceptované – alebo aspoň tolerované – a tieto prípady zvyčajne zahŕňali prežitie.

Existuje niekoľko príbehov o uviaznutých prieskumníkoch, ktorí sa uchyľujú ku kanibalizmu v zúfalej snahe prežiť. Jedným z najznámejších príkladov je Franklinova expedícia z 19. storočia odsúdená na zánik, ktorej cieľom bolo objaviť námornú cestu cez kanadskú Arktídu. Prieskumníci z dvoch uväznených lodí, sa pokúsili prejsť 1609 kilometrov k najbližšiemu obchodnému stanovišťu, ale ich úsilie bolo márne. Ďalších 150 rokov výskumníci odkrývali pozostatky prieskumníkov. Vedci našli rezné stopy na mnohých kostiach a známky zlomenia a extrakcie drene – jasný dôkaz kanibalizmu.

Jeden z ďalších známych príkladov kanibalizmu prežitia je „Donner party“. V roku 1846 odišlo 87 pionierov pod vedením Georga Donnera z Independence v štáte Missouri do Kalifornie. V decembri ich uväznil hustý sneh v pohorí Sierra Nevada. Tvárou v tvár hladovaniu sa ľudia nakoniec uchýlili ku kanibalizmu. Príbeh sa stal známym – čiastočne vďaka dychtivej tlači.

Ďalší príklad kanibalizmu prežitia nasledoval po havárii lietadla v Andách v roku 1972. Zo 45 pasažierov – z ktorých mnohí patrili k uruguajskému rugbyovému tímu – len 16 prežilo 72-dňové utrpenie, ktoré zahŕňalo kanibalizmus.

V kolónii Jamestown v rokoch 1609 – 1610 (obdobie známe ako čas hladovania) zúfalí americkí osadníci kanibalizovali svojich susedov po tom, čo najskôr zjedli potkany a kožu z topánok.

V pokračovaní článku sa budeme venovať aktuálnym prípadom kanibalizmu vo svete.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 19. januára 2022
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Bezpečnosť, Čína, Extra, História, kanibalizmus, Kuchyňa, Kultúra, Lifestyle, Ľudia, Ľudstvo, Na zamyslenie, Osobnosti, Psychológia, Rozvoj ľudstva, Slovensko, Svet, USA, Veda, Zaujímavosti, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah