ZDRAVIE

Vedcom sa po prvýkrát podarilo objaviť mikroplasty v ľudskej krvi

Znečistenie mikroplastami sa po prvýkrát objavilo aj v ľudskej krvi. Veci objavili drobné čiastočky u takmer 80% testovaných ľudí. Tie môžu po tele cestovať a usadiť sa v orgánoch. Vplyv na ľudské zdravie doposiaľ nebol odhalený, bude si vyžadovať ďalší výskum. Výskumníci sú však znepokojení,  pretože mikroplasty spôsobujú poškodenie ľudských buniek v laboratóriu. Aj častice… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 4. apríla 2022
Zverejnil michaelahlavacova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ľudské telo, mikroplasty, Plasty, Štúdia, vedci, Výskum, výskumníci, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Znečistenie mikroplastami sa po prvýkrát objavilo aj v ľudskej krvi. Veci objavili drobné čiastočky u takmer 80% testovaných ľudí. Tie môžu po tele cestovať a usadiť sa v orgánoch. Vplyv na ľudské zdravie doposiaľ nebol odhalený, bude si vyžadovať ďalší výskum. Výskumníci sú však znepokojení,  pretože mikroplasty spôsobujú poškodenie ľudských buniek v laboratóriu. Aj častice znečistenia ovzdušia sú známe tým, že vstupujú do tela a následne spôsobujú milióny predčasných úmrtí ročne.

Obrovské množstvo plastového odpadu sa vyhadzuje do životného prostredia , mikroplasty tak kontaminujú celú planétu. Nájdeme ich od vrcholov hôr, až po najhlbšie oceány. Tieto drobné čiastočky plastu dostávame do svojich tiel prostredníctvom jedenia, pitia či dýchania. Mikroplasty sa už objavili aj v stolici detí a dospelých.

Mikroplasty našli v krvi až 17 z 22 testovaných ľudí

Výskum publikoval vedecký časopis Environment International pod názvom „Discovery and quantification of plastic particle pollution in human blood“ (Objav a kvantifikácia znečistenia plastovými časticami v ľudskej krvi). Výskum si prispôsobil existujúce techniky na detekciu a analýzu častíc s veľkosťou len do 0,0007 mm. Vedci analyzovali vzorky krvi od 22 anonymných darcov, jednalo sa o zdravých dospelých ľudí. U 17 ľudí, čo je takmer 80% vzoriek, objavili plastové častice. Polovica vzoriek obsahovala PET plast, bežne používaný vo fľašiach nápojov, zatiaľ čo tretina obsahovala polystyrén, ktorý sa používa na balenie jedla a iných produktov. Štvrtina vzoriek krvi obsahovala polyetylén, z ktorého sa vyrábajú tašky.

Niektoré vzorky obsahovali dva alebo aj tri druhy plastov. Profesor Dick Vethaak, ekotoxikológ z holandskej univerzity Vrije Universiteit Amsterdam.uznal, že množstvo a typ plastu sa medzi vzorkami mohli značne líšiť kvôli krátkodobému vystaveniu sa plaatom pred odberom krvi. Príkladom je pitie z plastovej šálky na kávu či nosenie rúška alebo respirátora. Kvôli presnejším výsledkom tím výskumníkov používal oceľové injekčné ihly a sklenené skúmavky, aby sa zabránilo ďalšej kontaminácií plastami. Využili aj testovanie slepej vzorky.

Mikroplasty sa do ľudského organizmu dostávajú aj pitím nápojov z plastových fliaš, Zdroj fotografie: Unsplash/ Jonathan Chng

Množstvo mikroplastov v stolici detí je 10x väčšie ako v stolici dospelých

„Naša štúdia je prvým náznakom, že máme v krvi polymérové častice – jedná sa o prelomový výsledok,“ povedal Vethaak. „Musíme všakrozšíriť výskum a zväčšiť výskumnú vzorku, počet hodnotených polymérov a tak ďalej,“ dodal. Profesor tiež informoval, že už prebiehajú aj ďalšie štúdie viacerých skupín.

„Je určite rozumné mať obavy,“ povedal profesor Vethaak pre Guardian. „Tie častice tam sú a sú transportované po celom (našom) tele.“ Vethaak upozornil aj na to, že predchádzajúci výskum odhalil, že mikroplasty sa 10-krát viac nachádzajú vo výkaloch detí v porovnaní s dospelými. Deti kŕmené plastovými fľašami prehĺtajú milióny Mikroplastových častíc denne. Dosť ho znepokojuje, že bábätká a malé deti sú menej chránené pred vplyvom chemikálií a častíc.

Je však otázne, čo sa v našom tele s časticami plastov skutočne deje. „Ukladajú sa v našom tele? Transportujú sa do určitých orgánov, napríklad, dostávajú sa cez hematoencefalickú bariéru (bariéra medzi krvou a mozgovým tkanivom)? A sú vôbec tieto zistené hodnoty dostatočne vysoké na to, aby vyvolali (nejaké) ochorenie? Súrne potrebujeme ďalší výskum na to, aby sme to mohli zistiť.“

Profesor Vethaak je aj spoluautorom recenzného posudku vedeckého článku, ktorý posudzoval riziko rakoviny a dospel k takémuto záveru: „Súrne potrebujeme podrobnejší výskum o tom, ako mikro- a nanoplasty ovplyvňujú štruktúry a procesy ľudského tela a či a ako dokážu transformovať bundy a vyvolať karcinogenézu (viacstupňový multifaktoriálny proces vzniku a vývinu zhubného nádoru), najmä vzhľadom na exponenciálny nárast výroby platov. Problém sa stáva každým dňom bezodkladnejším.“

Zdroje: The Guardian, Smithsonian Magazine, Science direct

Zdroj titulnej fotografie: Unsplash/ Zoran Borojevic

Informácie o tomto príspevku

Vydané 4. apríla 2022
Zverejnil michaelahlavacova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Ľudské telo, mikroplasty, Plasty, Štúdia, vedci, Výskum, výskumníci, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah