5 najhorších pandémií na svete

Ako prekvitali ľudské civilizácie, rozkvitali aj infekčné choroby. Veľké množstvo ľudí žijúcich v tesnej blízkosti seba a zvierat, často so zlou hygienou a výživou, poskytovalo úrodnú pôdu pre choroby. Nové zámorské obchodné cesty šírili nové infekcie široko-ďaleko, a vytvárali tak prvé globálne pandémie.   Ako sa nakoniec skončilo päť najhorších pandémií na svete   1…. Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 2. júla 2022
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Bezpečnosť, COVID-19, Extra, História, Ľudia, Na zamyslenie, Zaujímavosti, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Ako prekvitali ľudské civilizácie, rozkvitali aj infekčné choroby. Veľké množstvo ľudí žijúcich v tesnej blízkosti seba a zvierat, často so zlou hygienou a výživou, poskytovalo úrodnú pôdu pre choroby. Nové zámorské obchodné cesty šírili nové infekcie široko-ďaleko, a vytvárali tak prvé globálne pandémie.

Ako sa nakoniec skončilo päť najhorších pandémií na svete

1. Justiniánov mor

Tri z najsmrteľnejších pandémií v zaznamenanej histórii spôsobila jediná baktéria – Yersinia pestis, smrteľná infekcia inak známa ako mor.

Justiniánov mor dorazil do Konštantínopolu, hlavného mesta Byzantskej ríše, v roku 541 nášho letopočtu. Bol prenesený cez Stredozemné more z Egypta, kde sa blchy sužované morom viezli na čiernych potkanoch, ktoré sa živili obilím.

Mor zdecimoval Konštantínopol a šíril sa ako požiar po celej Európe, Ázii, severnej Afrike a Arábii. Zabil odhadom 30 až 50 miliónov ľudí, možno polovicu svetovej populácie.

Ľudia nevedeli, ako s tým bojovať, okrem snahy vyhýbať sa chorým ľuďom. Pokiaľ ide o to, ako sa mor skončil, najlepší odhad je, že väčšina ľudí v pandémii nejako prežije a tí, ktorí prežijú, majú imunitu.

Na tejto ilustrácii z roku 1625 sú Londýnčania utekajúci pred morom blokovaní obyvateľmi vidieka. Zdroj: science.org

2. Čierna smrť

Mor nikdy nezmizol, a keď sa o 800 rokov neskôr vrátil, zabíjal bezohľadným tempom . Čierna smrť, ktorá zasiahla Európu v roku 1347, si len za štyri roky vyžiadala neuveriteľných (približne) 25 miliónov obetí! Niektorí historici odhadujú, že choroba viedla k ešte vyšším úmrtiam – až 200 miliónov.

Pokiaľ ide o to, ako zastaviť chorobu, ľudia stále nemali žiadne vedecké poznatky o nákaze, ale vedeli, že to má niečo spoločné s blízkosťou. To je dôvod, prečo sa progresívni úradníci v benátskom prístavnom meste Ragusa rozhodli držať novoprichádzajúcich námorníkov v izolácii, kým nebudú môcť dokázať, že nie sú chorí.

Najprv boli námorníci držaní na svojich lodiach 30 dní, čo sa v benátskom práve stalo známe ako trentino. Ako čas plynul, Benátčania zvýšili nútenú izoláciu na 40 dní, teda karanténu – pôvod slova karanténa a začiatok jeho praktizovania v západnom svete.

3. Veľký londýnsky mor

Londýn si po čiernej smrti nikdy poriadne neoddýchol. Mor sa znovu vynoril zhruba každých 10 rokov od roku 1348 do roku 1665 – 40 prepuknutí za niečo viac ako 300 rokov.

S každou novou morovou epidémiou bolo zabitých 20 percent mužov, žien a detí žijúcich v britskom hlavnom meste.

Začiatkom roku 1500 Anglicko zaviedlo prvé zákony na oddelenie a izoláciu chorých. Domy zasiahnuté morom boli označené balíkom sena. Ak ste mali nakazených členov rodiny, museli ste mať pri sebe bielu tyč, keď ste vyšli na verejnosť. Verilo sa, že mačky a psy sú nositeľmi choroby, a tak došlo k hromadnému masakru stoviek tisíc zvierat.

Veľký mor v roku 1665 bol posledným a jedným z najhorších zo stáročí trvajúcich ohnísk. Zabil 100 000 Londýnčanov len za sedem mesiacov!

Všetka verejná zábava bola zakázaná a obete boli násilne zavreté do svojich domovov, aby sa zabránilo šíreniu choroby. Na ich dverách boli namaľované červené kríže spolu s prosbou o odpustenie: „Pane, zmiluj sa nad nami.“

Akokoľvek kruté bolo zatvárať chorých do ich domovov a pochovávať mŕtvych v masových hroboch, možno to bol jediný spôsob, ako ukončiť posledné veľké prepuknutie moru.

4. Kiahne

Kiahne boli endemické v Európe, Ázii a Arábii po stáročia, trvalá hrozba, ktorá zabila troch z desiatich ľudí, ktorí sa nakazili, a zvyšok zanechal s jazvami. Ale miera úmrtnosti v Starom svete bledla v porovnaní s devastáciou spôsobenou pôvodným obyvateľom v Novom svete, keď sa tam vírus kiahní objavil v 15. storočí s prvými európskymi prieskumníkmi.

Domorodé obyvateľstvo súčasného Mexika a Spojených štátov malo nulovú prirodzenú imunitu voči kiahňam a vírus ich zredukoval o desiatky miliónov. V histórii ľudstva nedošlo k úmrtnosti, ktorá by zodpovedala tomu, čo sa stalo v Amerike – 90 až 95 percent domorodého obyvateľstva vyhladili kiahne za storočie. 

O stáročia neskôr sa pravé kiahne stali prvou vírusovou epidémiou, ktorú ukončila vakcína.

Trvalo to takmer dve storočia, ale v roku 1980 Svetová zdravotnícka organizácia oznámila, že kiahne boli úplne vyhubené z povrchu Zeme.

Ilustrácia zobrazujúca pacientov privážaných do nemocnice počas vypuknutia cholery v roku 1892 v Hamburgu. Zdroj: nrp.org

5. Cholera

V 19. storočí zasiahla Anglicko cholera, ktorá zabila desaťtisíce ľudí. Vtedajšia vedecká teória hovorila, že choroba sa šírila zlým vzduchom, známym ako „miazma“. Britský lekár John Snow mal podozrenie, že záhadná choroba, ktorá zabila svoje obete v priebehu niekoľkých dní od prvých príznakov, číha v londýnskej pitnej vode.

Snow sa správal ako vedecký Sherlock Holmes, vyšetroval nemocničné záznamy a správy z márnice, aby sledoval presné miesta smrteľných ohnísk. Vytvoril geografickú tabuľku úmrtí na choleru počas 10 dní a našiel zhluk 500 smrteľných infekcií v okolí pumpy na Broad Street, obľúbenej mestskej studne na pitnú vodu.

Snow s vytrvalým úsilím presvedčil miestnych úradníkov, aby odstránili rukoväť pumpy na pitnej studni na Broad Street, čím sa stala nepoužiteľnou a ako kúzlo – infekcie zmizli. Snowova práca nevyliečila choleru cez noc, ale nakoniec viedla ku globálnemu úsiliu o zlepšenie mestskej hygieny a ochranu pitnej vody pred kontamináciou.

Zatiaľ čo vo vyspelých krajinách bola cholera z veľkej časti vykorenená, v krajinách tretieho sveta, ktorým chýba primerané čistenie odpadových vôd a prístup k čistej pitnej vode, je stále pretrvávajúcim zabijakom.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 2. júla 2022
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Bezpečnosť, COVID-19, Extra, História, Ľudia, Na zamyslenie, Zaujímavosti, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah