ADHD nie je len poruchou detí. Poriadne dokáže skomplikovať život aj dospelým

Neschopnosť prísť niekam načas či neustále zabávanie sa aj pri menej zložitej úlohe. Mnohí dané činnosti považujú za normálne, síce ide o príznaky poruchy pozornosti, známej aj ako ADHD. Globálne údaje z roku 2020 uvádzajú, že miera danej poruchy u dospelých sa odhaduje na 2,58 %,  informuje portál BBC. Netreba však zabúdať ani na to,… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 23. decembra 2022
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: ADHD, Diagnostika, Dospelí ľudia, Dospelí ľudia a ADHD, Kariérny život, Lieky, Ľudia, Na zamyslenie, porucha, Porucha pozornosti, problémy, Psychológia, Psychologička, Slávni ľudia a ADHD, Zamestnávateľ, Zaujímavosti, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Neschopnosť prísť niekam načas či neustále zabávanie sa aj pri menej zložitej úlohe. Mnohí dané činnosti považujú za normálne, síce ide o príznaky poruchy pozornosti, známej aj ako ADHD.

Globálne údaje z roku 2020 uvádzajú, že miera danej poruchy u dospelých sa odhaduje na 2,58 %,  informuje portál BBC. Netreba však zabúdať ani na to, že veľa ľudí zostáva nediagnostikovaných, najmä v menšinových komunitách. Pre obe skupiny ide o obrovský boj, počas ktorého čelia konfliktom so zamestnávateľom či nie príliš vydarenej kariére.

„Keď sa ku mne prídu liečiť ľudia s ADHD, často sú vo svojom profesionálnom živote nešťastní a majú veľmi nízky sebaobraz,“ hovorí pre portál Additude, ktorý je určený pre danú skupinu ľudí, psychologička Kathleen Nadeau.

„Pomáham im pochopiť, že ADHD nie je negatívna vec. Mnoho podnikateľov, zabávačov, politikov a obchodných lídrov má danú poruchu, vrátane generálneho riaditeľa JetBlue Davida Neelemana. V skutočnosti Neeleman vynašiel elektronické letenky, pretože pri každom lete strácal svoje letenky,“ dodáva.

Diagnostika ADHD v dospelosti

Porucha ADHD sa najčastejšie diagnostikuje už v detstve po nástupe do školy, informuje pre portál TA3 psychologička Eva Málišová. Výnimkou však nie sú ani ľudia po prekročení dospelosti. Príkladom sú rôzne témy na sociálnych sieťach, ktoré sa zaoberajú práve s diagnózou danej poruchy a jej liečby pri dospelých ľuďoch.

Samotná psychologička priznáva, že aj cez to, že najviac viditeľné symptómy prebiehajú počas detstva a dospievania, sa môže stať, že pedagógovia alebo rodinní príslušníci ich prehliadnu. Práve to vedie k nie príliš šťastnej situácii, kedy je postihnutý jedinec obklopený s pocitom neschopnosti. V mnohých prípadoch sú ťažkosti spojené s ADHD aj počas dospelosti naďalej výrazné, pričom až po diagnostike a stanovení liečby sa zredukujú.

Sú prípady, kedy mnoho pacientov príde za odborníkom s tým, že počas celého detstva fungovali dobre a až počas dospelosti sa u nich vyskytli problémy. Zväčša ide o nedostatok sústredenosti na nudné projekty, odkladanie práce alebo o prokrastináciu. V daných prípadoch je dôležitá správna diagnostika, nakoľko sa v uvedených situáciách môže nájsť ktokoľvek.

Psychologička Málišová odporúča, že nie je vhodné sa príliš fixovať na pridelenie samotnej diagnózy, nakoľko po jej nepotvrdení môžu mať pacienti tendenciu k sklamaniu pre pocit bezmocnosti.

Emocionálne ťažkosti

ADHD sa môže charakterizovať aj ako komplexná neurovývojová porucha prejavujúca sa rôznymi symptómami a správaním, uvádza BBC. Z toho vyplýva, že mozog pacientov trpiacich poruchou pozornosti nie je nevyhnutne prelietavý, síce anatomicky vyzerá a funguje inak.

S najviac akútnymi účinkami danej poruchy sa stretávajú ľudia, ktorí majú tendenciu robiť len to, čo ich zaujíma. Práve to sa značí aj ako uprednostňovanie iných úloh pred naliehavými, pričom zamestnávateľ ich môže považovať za lenivých či dokonca neschopných. Okrem toho dané „nálepky“ môžu aj samotných jedincov prinútiť ku kritizovaniu seba, čo spôsobuje škodlivé emocionálne dopady.

Psychologička odporúča, že nie je vhodné sa úplne fixovať na pridelenie danej diagnózy. Zdroj: pexels.com

Pacienti s ADHD zažívajú pocity hanby a viny už len na základe ich sebahodnotenia. Môžu sa u nich spustiť aj ďalšie ťažkosti v podobe narušenia sebavedomia a emocionálnej pohody. Okrem toho mnohí z nich bývajú často znepokojení, pokiaľ majú požiadať o pomoc. Ide o jednoduchý dôvod, nakoľko v danom bode sa musia priznať k svojej diagnóze. Jednoduchšie je pre nich ju maskovať, síce ide o krátkodobú účinnosť a dané maskovanie sa pripisuje akoby k minimalizovaniu vlastnej identity.

Pre mnohých pracovníkov je však rozhovor so šéfom o danej diagnóze riskantný. V niektorých situáciách môže nielen zamestnávateľ, ale aj kolegovia, postihnutého vnímať ako náročného na prácu.

Ako správne fungovať?

Pracovníkom s ADHD sa najčastejšie odporúča kombinovať lieky s poradenstvom zaoberajúcim sa rozvojom stratégií, uvádza Additude. Práve dané poradenstvo môže pomôcť jedincovi pri problémoch v práci.

Lieky sa odporúčajú najmä tým, ktorí spĺňajú diagnostické kritéria ADHD v podobe hyperaktivity, roztržitosti alebo nutkavého správania. Kľúčom k riešeniu problému však nie je len nájdenie vhodného liečiva, pričom plán dávkovania by mal pokryť celý čas strávený v práci.

„Lieky sa dodávajú v štyroch, osem a dvanásťhodinových dávkach. Ak odchádzate do práce o 7:30 a skončíte až o 18:30, osemhodinová tabletka, ktorú si dáte pred odchodom do práce, vyprchá okolo 15:30, čo znamená, že v tom čase budete potrebovať užiť štvorhodinovú tabletku. Ak plánujete pracovať doma, možno budete potrebovať pokrytie aj na večer,“ odporúča psychiater Larry Silver.

Okrem toho je dôležité pre správne fungovanie dodržať aj určité pravidlá. Príkladom môžu byť impluzívne záväzky, ktoré môžu narušiť vopred stanovené plány. Práve preto by si mal pacient s ADHD premyslieť, či súhlasí s akoukoľvek ponukou alebo požiadavkou. Pred stanovením súhlasu by sa mal radšej pozrieť do kalendára.

Pokiaľ ide o cestovanie, odporúča sa naplánovať si na cestu viac času, nakoľko čas príchodu by nemal zohrávať najdôležitejšiu úlohu. Kľúčový je čas, ktorý jedinec potrebuje na to, aby opustil súčasné miesto s cieľom dostať sa na stanovené miesto včas.

Uspešní ľudia s ADHD

Portál graphistik.com prináša niekoľko ľudí zo sveta showbiznisu, ktorí trpia s poruchou pozornosti. Okrem toho uvádza zaujímavosť, že podľa Americkej psychiatrickej asociácie sa daná porucha častejšie vyskytuje u mužského pohlavia.

Jedným z príkladov definície úspešnosti bol Walt Disney, ktorý sa preslávil ako jeden z prvých animátorov. Ani ADHD mu nezabránilo sa stať hlasom kultovej postavičky myši Mickey Mouse či vytvárať kolosálne zábavné parky.

Poradenstvo môže pracovníkom s ADHD pomôcť pri problémoch v práci. Zdroj: pexels.com

Výnimkou nie je ani úspešný herec Channing Tatum, ktorý priznal, že bolo pre neho ťažké zapadnúť v škole do bežných tried, nakoľko nepatril k deťom s autizmom alebo Downovým syndrómom. Časom mu diagnostikovali ADHD spolu s dyslexiou.

Pokiaľ ide o ženské pohlavie, Emma Watson, ktorá stvárnila Hermionu vo filmoch Harry Potter, od detstva brala lieky na poruchu pozornosti. Aj napriek tomu sa stala talentovanou filmovou hviezdou, pričom pôsobila aj ako veľvyslankyňa dobrej vôle OSN.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 23. decembra 2022
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: ADHD, Diagnostika, Dospelí ľudia, Dospelí ľudia a ADHD, Kariérny život, Lieky, Ľudia, Na zamyslenie, porucha, Porucha pozornosti, problémy, Psychológia, Psychologička, Slávni ľudia a ADHD, Zamestnávateľ, Zaujímavosti, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah