Pandémia výrazne ovplyvnila duševný vývoj detí, výnimku netvoria ani novorodenci

Príchod covidovej pandémie zmenil svet na nepoznanie. Pandemické opatrenia výrazne ovplyvnili sociálny život ľudí, pričom jednu z najrizikovejších skupín tvorili deti a adolescenti. Zatvorené školy presunuli výučbu do online priestoru, prostredníctvom čoho sa viacero študentov stretlo so zmenami ich duševného vývoja. U dospievajúcich stúpol nárast úzkosti a depresie, o čom vykazovali preplnené čakárne psychologických a… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 9. júla 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: COVID-19, Deti, Ľudia, Novorodenci, Pandémia, Psychické zdravie, Psychológia, Slovensko, Svet, Zaujímavosti, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Príchod covidovej pandémie zmenil svet na nepoznanie. Pandemické opatrenia výrazne ovplyvnili sociálny život ľudí, pričom jednu z najrizikovejších skupín tvorili deti a adolescenti.

Zatvorené školy presunuli výučbu do online priestoru, prostredníctvom čoho sa viacero študentov stretlo so zmenami ich duševného vývoja. U dospievajúcich stúpol nárast úzkosti a depresie, o čom vykazovali preplnené čakárne psychologických a psychiatrických ambulancií.

Výnimku však netvorili ani mladí dospelí z vysokoškolského prostredia, na ktorých sa zameral výskum vedcov z Univerzity Komenského v Bratislave. Ako Univerzita Komenského v Bratislave na svojej webovej stránke uvádza, že tretina vysokoškolákov trpela so zvýšenou úzkosťou dlhodobo.

Nárast psychických a fyzických ťažkostí

Na zhoršený psychický vývoj u detí a adolescentov počas covidu od roku 2020 upozornili viaceré štúdie. Ako informuje portál Veda na dosah, jeden zo zrealizovaných výskumov prostredníctvom umelej inteligencie sa vo svojom počiatočnom štádiu najskôr zameral na viac ako 16-tisíc štúdií, ktoré boli orientované na obdobie prvej vlny pandémie. Na základe toho z nich podrobne preskúmal len 151, pričom zvýšenú pozornosť odborníci pripísali 36 štúdiám.

Zamerali sa na deti a dospievajúcich z 11 krajín sveta, ktoré tvorili India, Bangladéš, Brazília, Čína, Japonsko, Turecko, Taliansko, Španielsko, Spojené kráľovstvo, Kanada a USA. Na základe tohto komplexného skúmania odborníci poukázali nielen na zhoršené psychické zdravie, ale aj fyzické.

Výučba sa počas covidovej pandémie presunula do online priestoru. Zdroj: pexels.com

Vzhľadom na to, že so zatvorením škôl sa zrušili i voľnočasové aktivity, ktoré žiaci pravidelne navštevovali, stratili motiváciu k vzdelaniu či pohybu. Mnohí z nich trávili nadmerné množstvo hodín za obrazovkami počítača, čo sa odzrkadlilo aj na ich zdraví.

V prípade psychických ťažkosti sa špecialisti najčastejšie stretávali s úzkosťou, depresiou, poruchami spánku a poruchami príjmu potravy. Vyplýva to aj z britskej prierezovej populačnej štúdie, ktorá uvádza, že 53,3 % dievčat a 44 % chlapcov vo veku 13 až 18 rokov malo príznaky úzkosti a traumy nad hraničnou úrovňou populácie.

Podobná situácia nastala i na Slovensku, na základe čoho koordinátorka dištančného poradenstva Linky detskej istoty Táňa Ivanič Rybanská upozorňovala na jej preťaženosť. Zároveň téma pandémie sa objavovala až v 90 % hovorov.

Deti sa zvykli pýtať, prečo musia byť doma či kedy všetko skončí. Ako náročnejšie sa klasifikovali hovory s mladými ľuďmi, ktorí mali obavy z budúcnosti.

Vplyv pandémie na novorodencov

Síce sa výskumy doposiaľ venovali školopovinným deťom, jedna z najnovších štúdií sa zamerala na život novorodencov narodených počas pandémie. Síce správanie a vývoj týchto detí sa podobali deťom narodeným pred pandémiou, našli sa značné rozdiely, informuje portál ScienceAlert.

Jeden z nich pozostáva z nedostatku sociálnych väzieb, čo zapríčinili dlhodobé lockdowny. Deti narodené počas covidu nezvykli prichádzať do styku s inými ľuďmi okrem členov domácnosti, čo môže v budúcnosti ovplyvniť ich schopnosť vytvárania vzťahov.

Autori štúdie poukázali na alarmujúce zistenie, že každé štvrté bábätko do svojich prvých narodenín nestretlo iné dieťa v ich veku. Zároveň samotní rodičia tvrdia, že výchovu v danom období považujú za osamelú, izolujúcu či náročnú. Našli sa však aj pozitíva, a to najmä v podobe rodičovskej väzby s novorodencom alebo viac stráveného času s rodinou.

Pokiaľ sa pozrieme na vývojové míľniky, počas pandémie sa u menšieho počtu detí zaznamenalo ich prvé slovo. K tomuto zisteniu sa pripisuje najmä to, že pandemické bábätká pravdepodobne počuli menej slov. Zároveň boli oboznámené len so svojím domovom, čiže boli vystavené známym veciam, na ktoré nemali potrebu poukázať.

Deti narodené počas pandémie sú vystavenie nižšiemu počtu sociálnych väzieb. Zdroj: pexels.com

Dobrou správou však je, že sa u nich zaznamenalo rovnaké skóre v iných vývojových oblastiach ako u detí narodených pred pandémiou. Patrili k ním hlavne motorické zručností, ale aj schopnosť riešenia problémov.

Rovnako aj po položení niekoľkých otázok rodičom o správaní ich detí, sa nepreukázal medzi uvedenými dvoma skupinami detí žiaden rozdiel. Dotazy smerovali aj k poruchám spánku či úzkostnému správaniu, nakoľko novorodenci narodení v čase covidu sa značia ako viac sociálne uzavretí.

Výskumníci k štúdií pridali aj svoje odporúčanie, aby všetky deti z dotknutej skupiny objavovali okolitý svet. Považujú za potrebné rozšírenie ich okruhu blízkych, nakoľko pre ich vývoj je kľúčové stretávanie sa so svojimi rovesníkmi.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 9. júla 2023
Zverejnil lenkasamajova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: COVID-19, Deti, Ľudia, Novorodenci, Pandémia, Psychické zdravie, Psychológia, Slovensko, Svet, Zaujímavosti, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah