Ako syfilis ovplyvnil vznik psychiatrie?

Po sexe prichádza šialenstvo a potom smrť!

Ako vznikla psychiatria a hlavná úloha sexu a alkoholu v jej rozmachu   1.1 Azyl a morálna terapia 1.2 Obchod so šialenstvom 1.3 Syfilis a alkohol 1.4 Hystéria 1.5 1.svetová vojna 1.6 Liečba schyzofrénie 1.7 Lobotómia 1.8 Sex – základná príčina chorôb 1.1 Azyl a morálna terapia História „psychiatrie“ sa začala väzenským azylom – inštitúciou… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 14. novembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Alkohol, Extra, História, Journal of Psychiatry and Neuroscience, Kultúra, Liečivá, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Osobnosti, psychiatria, psychická porucha, psychické ochorenie, Psychické zdravie, Psychika, Psychohygiena, Psychológia, psychológia. výskum, Svet, syfilis, Terapia, Veda, Zaujímavosti, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Ako vznikla psychiatria a hlavná úloha sexu a alkoholu v jej rozmachu

1.1 Azyl a morálna terapia

1.2 Obchod so šialenstvom

1.3 Syfilis a alkohol

1.4 Hystéria

1.5 1.svetová vojna

1.6 Liečba schyzofrénie

1.7 Lobotómia

1.8 Sex – základná príčina chorôb

Ilustračná fotografia (Pacienti boli často vyzliekaní, priviazaní k posteliam a bití – často za menšie priestupky, ako je hrubosť alebo odmietanie jedla. Niektorí pacienti na takúto liečbu zomreli.) Zdroj: rferl.org

1.1 Azyl a morálna terapia

História „psychiatrie“ sa začala väzenským azylom – inštitúciou na obmedzovanie zúrivých jedincov, ktorí boli nebezpeční alebo obťažovali spoločnosť. Zistenie, že samotná inštitúcia môže mať terapeutickú funkciu, viedlo k zrodu psychiatrie ako lekárskeho odboru.

Takýto vývoj bol v súlade so štýlom myslenia doby osvietenstva, s jej náboženským skepticizmom a snahou o pochopenie. Najmä Pinel predvídal niekoľko trendov – zrušil používanie reťazí a klasifikoval skupinu „liečiteľných šialencov“ (najmä s melanchóliou alebo mániou bez bludov), pre ktorých sa zdal byť humanitárny prístup v „inštitúcii morálky“ terapeutický.

Termín „psychiatria“ prvýkrát použil v roku 1808 Reil, profesor medicíny v Nemecku, na opísanie rozvíjajúcej sa disciplíny.

Ilustračná fotografia (psychiatrická liečebňa)

1.2 Obchod so šialenstvom

Počas osemnásteho storočia v celej Európe vzrástol obchod so šialenstvom.

Napríklad v Británii boli šialenci zatvorení v súkromných blázincoch, do ktorých mali lekári obmedzený prístup. V roku 1788 utrpel kráľ Juraj III. záchvat duševnej choroby, pre ktorú si nakoniec získal pozornosť a starostlivosť Francisa Willisa, „šialeného lekára“, ktorý sa preslávil svojim prenikavým pohľadom.

Terapeutické azylové domy mali charizmatických riaditeľov a zamestnancov, ktorým sa dalo veriť, že majú záujem pacientom pomôcť. Reil opísal vlastnosti dobrého psychiatra nasledovne: bystrosť, pozorovací talent, inteligencia, dobrá vôľa, vytrvalosť, trpezlivosť, skúsenosti, dobrá postava a vzhľad, ktorý vzbudzuje rešpekt.

Väčšina fyzických liečení a terapií, ktoré mali k dispozícii obsahovala preháňadlá, klystíry, prekrvenie a emetiká (liečivá vyvolávajúce zvracanie).

1.3 Syfilis a alkohol

Azylové domy boli predurčené na hromadenie čoraz väčšieho počtu nevyliečiteľných pacientov, čo personál značne ohromovalo a demoralizovalo. Situáciu zhoršoval nárast počtu duševne chorých ľudí, najmä kvôli neurosyfilisu a alkoholizmu, a rastúca neochota rodín tolerovať svojich duševne chorých príbuzných.

Neskoré štádium choroby, sa v tom čase nazývalo „všeobecná paralýza duševne chorých“. Pacienti boli sužovaní demenciou, grandióznymi bludmi a vyvinula sa u nich kolísavá chôdza. Ku koncu storočia mal až jeden z piatich ľudí vstupujúcich do azylových domov všeobecnú paralýzu nepríčetných.

Viktoriánska žena s ranami na tvári spôsobenými syfilisom, 90. roky 19. storočia. Zdroj: 9gag.com

Dôkaz o príčinnej súvislosti medzi týmto stavom a syfilisom prišiel v roku 1897 – Harrington zaznamenal, že „psychiatria objavila špecifickú biologickú príčinu bežnej duševnej choroby“. Objav urobili neurológ Richard von Krafft-Ebing (dnes najznámejší pre „Psychopathia Sexualis“, jeho štúdiu sexuálnej „perverznosti“) a jeho asistent Josef Adolf Hirschl.

Vymysleli experiment, ktorý využil už známy fakt: syfilisom sa mohlo nakaziť iba raz. Dvojica odoberala hnis z vredov syfilitikov a vstrekovala ho pacientom trpiacim celkovou paralýzou nepríčetných. Potom sledovali, či sa testované osoby nenakazili. O každom pacientovi, ktorý áno, možno s istotou povedať, že túto chorobu predtým nemal. Ako sa však ukázalo, žiadny zo subjektov sa nenakazil, čo viedlo vedcov k záveru, že tento stav vznikol z predchádzajúcej infekcie syfilisom.

Práca na syfilise sa však ukázala ako slepá ulička. Neurológovia tej doby, ktorí nevedeli nič o chémii mozgu, sa sústredili na to, čo bolo možné pozorovať pri pitve, ale existovalo veľa duševných chorôb, ktoré nezanechali žiadne stopy v pevnom tkanive mozgu. Harrington uvádza tento výsledok v karteziánskych podmienkach dualizmu mysle a tela: „Anatómovia mozgu tak nešťastne zlyhali, pretože sa sústredili na mozog na úkor mysle.

Ženy s hystériou pod vplyvom hypnózy. Zdroj: en.wikipedia.org

1.4 Hystéria

Medzitým dvaja neurológovia, Pierre Janet a Sigmund Freud, skúmali stav, ktorý postihol myseľ aj telo a nezanechal žiadnu zistiteľnú stopu v mozgovom tkanive: hystériu.

Symptómy zahŕňali divoké výkyvy emócií, chvenie, katatóniu a kŕče.

Obaja študovali u Jeana-Martina Charcota, ktorý veril, že hystéria môže vzniknúť z traumatických udalostí, ako aj z fyziologických príčin. Janet tvrdil, že pacienti „oddelili“ spomienky na traumatické udalosti a prejavili sa u nich množstvom fyzických symptómov. Obhajoval hypnózu ako prostriedok na získanie prístupu k týmto spomienkam a odhalenie príčin pacientovej choroby.

Freud veril, že traumatické spomienky boli potlačené a odoslané do bezvedomia. Vyvinul metódu rozhovoru, aby ich priviedol k vedomiu, interpretoval sny a tvrdil, že takmer všetky neurózy vznikli z potlačených „sexuálnych dojmov“.

1.5 1.svetová vojna

Čoskoro sa však odhalili aj limity tohto prístupu. Počas prvej svetovej vojny muži, ktorí sa vrátili zo zákopov zjavne nezranení, vykazovali fyzické symptómy spojené s hystériou.

Anglický lekár Charles Myers zaviedol termín „škrupinový šok“ a navrhol fyziologickú príčinu: poškodenie nervového systému rázovými vlnami delostreleckých výbuchov. Ani toto vysvetlenie však nebolo úplne uspokojivé. Medzi trpiacimi boli totiž aj vojaci, ktorí neboli v zákopoch, ani neboli vystavení bombardovaniu.

Harrington chváli lekárov, ktorí razili zlatú strednú cestu. Adolf Meyer, lekár švajčiarskeho pôvodu, ktorý sa v roku 1910 stal prvým riaditeľom psychiatrickej kliniky v nemocnici Johns Hopkins Hospital, obhajoval prístup, ktorý nazýval rôzne, „psychobiológia“ a psychiatria „zdravého rozumu“.

1.6 Liečba schizofrénie

Ako storočie postupovalo, rozkol medzi biologickým a psychoanalytickým táborom sa rozširoval. S pokrokom v bakteriológii si biologický tábor osvojil myšlienku, že mikróby v čreve, ústach alebo dutinách môžu uvoľňovať toxíny, ktoré zhoršujú mozgové funkcie.

Harrington píše o liečbe schizofrénie, ktorá zahŕňala odstránenie zubov, slepého čreva, vaječníkov, semenníkov, hrubého čreva a ďalších.

Ilustračná fotografia (lobotómia) Zdroj: nzherald.co.nz

1.7 Lobotómia

Najznámejším chirurgickým zákrokom v polovici storočia bola lobotómia. Táto liečba, ktorú v tridsiatych rokoch propagoval Egas Moniz, za prácu ktorej neskôr získal Nobelovu cenu, dosiahla v Amerike groteskný vrchol, keď Walter Freeman spopularizoval transorbitálnu lobotómiu, ktorá zahŕňala prerušenie spojení v blízkosti prefrontálneho kortexu pomocou nástroja vloženeného cez očné jamky.

1.8 Sex – základná príčina chorôb

O niečo neskôr americkí neo-freudiáni nahradili úzkosť za sex, ako základnú príčinu psychologických chorôb. Freudovské trópy nahradili zameraním na rodinnú dynamiku, najmä potrebu emocionálneho bezpečia v ranom detstve. Matky znášali bremeno tohto nového diagnostického skúmania: príliš ochranárske matky brzdili dospievanie svojich detí a nadmerne zhovievavé matky produkovali deti, z ktorých sa stali mladiství delikventi.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 14. novembra 2021
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Alkohol, Extra, História, Journal of Psychiatry and Neuroscience, Kultúra, Liečivá, Lifestyle, Ľudia, Na zamyslenie, Osobnosti, psychiatria, psychická porucha, psychické ochorenie, Psychické zdravie, Psychika, Psychohygiena, Psychológia, psychológia. výskum, Svet, syfilis, Terapia, Veda, Zaujímavosti, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah