Zdravie

Pravidelne zaspávate po polnoci? Odborníci vysvetlili, prečo by ste to mali ihneď zmeniť!

O pozitívnych účinkoch spánku na ľudský organizmus snáď nikto nepochybuje, rovnako ako o jeho dĺžke a kvalite, ktorá je nevyhnutná pre celkové zdravie. Čo sa však stane, ak spíme síce dostatočne dlho, ale pravidelne chodíme do postele až po polnoci? Ste zvyknutí užívať si nočný kľud po práci a venovať sa svojim záujmom aj dlho… Prečítať celé

Aká je optimálna doba na zaspávanie a prečo ponocovanie priťahuje závislosti?

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. novembra 2023
Zverejnil katarinap
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Dĺžka spánku, Kvalitný spánok, Nedostatok spánku, Spánok

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

O pozitívnych účinkoch spánku na ľudský organizmus snáď nikto nepochybuje, rovnako ako o jeho dĺžke a kvalite, ktorá je nevyhnutná pre celkové zdravie. Čo sa však stane, ak spíme síce dostatočne dlho, ale pravidelne chodíme do postele až po polnoci?

Ste zvyknutí užívať si nočný kľud po práci a venovať sa svojim záujmom aj dlho do noci? Odborníci upozorňujú, že tento zlozvyk by ste mali čo najskôr zmeniť. Naša myseľ je totiž stále nastavená po dávnych predkoch, ktorí denné svetlo využívali na lov a na zber plodín a keď sa zotmelo, odpočívali.

Dlhé bdenie mení naše vnímanie

Množstvo odborných štúdii dokázalo, že ľudská myseľ funguje inak, ak je v noci bdelá. Po polnoci majú negatívne emócie tendenciu priťahovať našu pozornosť viac ako pozitívne, nebezpečné nápady narastajú na príťažlivosti a zábrany opadajú, informuje portál sciencealert.com.

Niektorí výskumníci sú presvedčení, že ľudský cirkadiálny rytmus je vo veľkej miere zapojený do týchto kritických zmien vo funkcii, ako načrtávajú v novom dokumente, v ktorom sú zhrnuté dôkazy o tom, ako mozgové systémy fungujú odlišne po zotmení. Ich hypotéza s názvom „Myseľ po polnoci“ naznačuje, že ľudské telo a ľudská myseľ sa riadia prirodzeným 24-hodinovým cyklom aktivít, ktoré ovplyvňujú naše emócie a správanie.

Stručne povedané, v určitých hodinách je náš druh naklonený cítiť a konať určitým spôsobom. Napríklad počas dňa sú molekulárne úrovne a mozgová aktivita naladené na bdelosť. Ale v noci je naše naším prirodzeným správaním spánok.

Preto je ľudská myseľ nastavená tak, že počas noci sme náchylnejší vnímať negatívne podnety. Dôsledkom je, že máme sklony k rizikovému správaniu.

Po polnoci majú negatívne emócie tendenciu priťahovať našu pozornosť viac ako pozitívne. Zdroj: unsplash.com

V noci sme náchylnejší k závislostiam aj k temným myšlienkam

Vedci v publikovanej štúdii opisujú prípad narkomana závislého na heroíne. Zatiaľ čo cez deň nutkaniu dokázal odolať, v noci sa situácia často menila a siahal po dávke drogy.

Druhý popisovaný prípad sa týka vysokoškoláka, ktorý mal problémy s nespavosťou. Zažíval pocity beznádeje, osamelosti a zúfalstva a pokúsil sa o samovraždu.

„Milióny ľudí zostávajú pravidelne hore uprostred noci, hoci už máme presvedčivé indície, že ľudský mozog nefunguje v noci tak dobre ako cez deň,“ cituje časopis Science Alert neurologičku Elizabeth Klerman z Harvardskej univerzity.

Elizabeth Klerman, špecialistka v odbore spánkovej medicíny, patrila do tímu expertov, ktorý vypracoval spomínanú štúdiu s názvom „The Mind After Midnight: Nocturnal Wakefulness, Behavioral Dysregulation and Psychopathology“ (Myseľ po polnoci: Nočná bdelosť, behaviorálna dysregulácia a psychopatológia).

Možno si myslíte, že máte pevnú psychiku a nič vás len tak nerozhodí. Odborníci však tvrdia, že by ste si mali uvedomiť, že ak zostávate po polnoci dlho hore, obvykle začnete túžiť po nerestiach akými sú alkohol, cigareta alebo jedlo plné sacharidov.

Výskumy, na ktoré neurovedci upozorňujú a ktoré boli publikované v magazíne Journal of Clinical Sleep Medicine, ukazujú, že medzi polnocou a šiestou hodinou ráno je trojnásobne vyššie riziko samovrážd v porovnaní s akoukoľvek inou dennou dobou. Okrem toho sa po polnoci až päťnásobne zvyšuje riziko predávkovania.

Vedci si myslia, že spomínané faktory je dôležité ďalej a dôkladnejšie skúmať, aby vedeli pomôcť a chrániť tých, čo sú nočným bdením najviac ohrození. Patria sem všetci zamestnanci pracujúci na zmeny, ako napríklad lekári, zdravotné sestry, piloti či policajti.

Ak zostávate po polnoci dlho hore, obvykle začnete túžiť po nerestiach akými sú alkohol, cigareta alebo jedlo plné sacharidov. Zdroj: unsplash.com

Nepodceňujte kvalitu ani kvantitu spánku

Ak teda zaspávate po polnoci iba zo zvyku, vo vlastnom záujme by ste to mali čo najskôr zmeniť. Ľudia, ktorí chodia pravidelne spať medzi 22-23:00 hodinou, môžu mať okrem iného nižšie riziko výskytu srdcovocievnych chorôb, píše escardio.org. Dostatok spánku je dôležitý pre naše celkové zdravie, ako aj zdravie srdca a krvného obehu. Dospelí ľudia by sa mali snažiť každú noc spať sedem až deväť hodín.

Nekvalitný spánok zvyšuje riziko akútnych aj chronických stavov, obezity, ale tiež psychických problémov. Zhoršuje sústredenie a výkonnosť, čo sa následne prejavuje aj na vašej nálade a pracovnom výkone.

To, aké činnosti robíte pred spaním či priamo v posteli, ovplyvní kvalitu vášho spánku. Kým čítanie knihy pred spaním s pokojným a príjemným obsahom vám uľahčí zaspávanie, pozeranie do monitorov alebo obrazoviek váš spánok dokonale zničí.

Ako sa upokojiť pred spaním? Tridsať minút pred spaním venujte výhradne relaxačným aktivitám ako príjemná hudba, ľahký strečing, čítanie, relaxačné dychové cvičenia, meditácia a podobne. Oplatí sa tiež stlmiť svetlá.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 16. novembra 2023
Zverejnil katarinap
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Dĺžka spánku, Kvalitný spánok, Nedostatok spánku, Spánok

Pomôžte nám zdieľať tento obsah