Rotujúca stolička mala vyliečiť depresiu! (2.časť série HISTÓRIA DEPRESIE)

Prinášame vám ďalší článok zo série dejín depresie, dozviete sa ako jej vývoj napredoval, a ako sa menil postoj ľudí k jej chápaniu v posledných storočiach. Liečebné metódy v stredoveku sa predovšetkým zameriavali na prečistenie tela laxatívmi a prekrvením. Napríklad v Anglicku v 13. storočí, jedinci, o ktorých sa vedelo, že sú duševne narušení, často… Prečítať celé

Informácie o tomto príspevku

Vydané 24. septembra 2023
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Dejiny, Depresia, Extra, História, Kultúra, Ľudia, Na zamyslenie, psychiatria, psychická porucha, Psychické ochorenia, psychické ochorenie, Psychické poruchy, Psychické zdravie, Psychológia, Psychológia človeka, psychológia. výskum, psychológické experimenty, Psychoterapia, Sezónna depresia, Svet, Zaujímavosti, Zdravie

Podporíte distribúciu tohto obsahu?

Prinášame vám ďalší článok zo série dejín depresie, dozviete sa ako jej vývoj napredoval, a ako sa menil postoj ľudí k jej chápaniu v posledných storočiach.

Liečebné metódy v stredoveku sa predovšetkým zameriavali na prečistenie tela laxatívmi a prekrvením.

Napríklad v Anglicku v 13. storočí, jedinci, o ktorých sa vedelo, že sú duševne narušení, často dostávali štátne hodnotenia, aby sa zistilo, či majú alebo nemajú zdravé mysle.

Skúšajúci boli vo všeobecnosti otvorení tomu, že niektorí ľudia boli jednoducho náchylnejší k šialenstvu a zvyčajne používali na svoje rozhodnutie naturalistické metódy a metódy zdravého rozumu.

Osoby, o ktorých sa zistilo, že nie sú schopné primeraného správania alebo sa o seba postarať, boli zvyčajne zverené do starostlivosti opatrovníkov pod dohľadom štátu.

Medzi takýchto opatrovníkov často patrili aj duchovní.

Depresia v renesancii a osvietenstve

V roku 1621 vyšla prvá kniha o depresii: Anatómia melanchólie od Richarda Burtona.

Kniha rozoberala rôzne prírodné spôsoby liečby depresie, ktoré poznáme aj dnes – napríklad cvičenie, diéta, cestovanie, bylinky a muzikoterapia.

Počas éry osvietenstva sa názory týkajúce sa depresie začali meniť a práve v tomto období sa začali približovať nášmu modernému chápaniu.

Do popredia sa začala dostávať myšlienka, že depresia pramení z potláčaného a nadmerného hnevu.

Mnohí tiež verili, že tí, ktorí žijú s depresiou, potrebujú vykonávať fyzickú prácu a viac cvičenia, aby problém vyriešili.

Existovali aj niektoré extrémne formy liečby, ako napríklad rotujúca stolička.

Verilo sa, že točenie osoby, obzvlášť vyhroteným spôsobom, môže napraviť veci v mozgu a ukončiť depresiu.

Na konci obdobia osvietenstva vyzval francúzsky psychiater Philippe Pinel na ukončenie spútavania duševne chorých pacientov, poskytol niektoré z prvých spisov o schizofrénii a iných poruchách duševného zdravia, a zaviedol klasifikáciu duševných chorôb.

V tomto období a začiatkom viktoriánskej éry sa začala formovať oblasť klinickej neurovedy.

Depresia vo viktoriánskej ére

Oblasť kognitívnej psychológie sa začala aktívnejšie vyvíjať počas viktoriánskej éry.

Predpokladá sa, že výraz „depresia“ sa po prvýkrát objavil v tomto storočí.

Stále však bolo veľa nejasností o tom, čo depresiu spôsobuje a ako ju liečiť.

Mnohí verili, že depresiu spôsobuje moderný svet.

Mysleli si, že tí, ktorí žili životom vyššej triedy, mali tendenciu byť náchylnejší a tí, ktorí boli robotníkmi, mohli byť voči depresii imúnni.

Preto verili, že fyzická práca a cvičenie môžu byť dôležitou súčasťou liečby.

Lekári začali vytvárať sanatóriá, kde sa ľudia mohli vystavovať čerstvému vzduchu, pohybu a zdravému stravovaniu.

V 19. storočí niektorí z tých, ktorí chceli zarobiť peniaze, začali predávať lieky na nervy a mozog ľuďom, ktorí prežívali melanchóliu.

Navyše, až v tomto období histórie ľudia začali spájať melanchóliu (alebo depresiu) s emóciami.

Bol to významný posun v perspektíve, pretože to často pomohlo lekárom, aby začali vidieť, že emócie a spôsob, akým ľudia myslia, môžu tiež ovplyvniť telo, namiesto toho, aby to fungovalo len naopak.

Depresia a dvojitý prístup k duševnej chorobe

Bol to nemecký psychiater Emil Kraepelin z 19. storočia, ktorý začal označovať rôzne formy melanchólie ako „depresívne stavy“, a to práve kvôli nízkej nálade, ktorá ju definuje.

Kraepelin tiež zaujal dvojitý prístup k duševným chorobám, pričom rozdelil depresiu do dvoch kategórií: maniodepresia a demencia praecox.

Kraepelinovo rozlišovanie bolo založené na tom, či bol zdroj depresie vonkajší alebo vnútorný: ak bola depresia spôsobená vonkajšou tragédiou, ako je smrť milovanej osoby, považovala sa za formu maniodepresie a očakávalo sa, že bude epizodická a prechádzajúca.

Depresia, ktorá nepochádza zo známej vonkajšej príčiny, sa však chápala tak, že „vyrástla“ z psychiky jednotlivca.

Rozdiel medzi oboma typmi depresie, ktorý urobil Kraepelin, je aj dnes stále aktuálny: mnohí pacienti hovoria o tom, ako sú ľudia ochotnejší prejaviť súcit, ak je zdroj ich depresie jasne pochopený: jednotlivec, ktorého depresia bola spôsobená svedkom traumatickej udalosti pravdepodobne získa väčšiu sociálnu podporu ako osoba, ktorej depresia sa objavila počas dospievania.

Adolf Meyer sa považuje za človeka, ktorý oddelil termín „melanchólia“ od depresie, čím nám dal lekársky termín depresia, ako ho poznáme dnes.

V roku 1917 Sigmund Freud napísal o smútku a melanchólii, kde teoretizoval o melanchólii ako o reakcii na stratu, či už skutočnú (napríklad smrť) alebo symbolickú (napríklad nedosiahnutie požadovaného cieľa).

Freud ďalej veril, že nevedomý hnev človeka nad jeho stratou vedie k sebanenávisti a sebadeštruktívnemu správaniu.

Cítil, že psychoanalýza môže pomôcť človeku vyriešiť tieto nevedomé konflikty, znížiť sebadeštruktívne myšlienky a správanie.

Iní lekári v tomto období však považovali depresiu za poruchu mozgu.

Viac o konkrétnych liečebných praktikách naprieč dejinami, sa dočítate v ďalšom pokračovaní článku.

Informácie o tomto príspevku

Vydané 24. septembra 2023
Zverejnil nataliajancuskova
Zdroj témy:
Titulná fotografia:

Obsahuje tieto témy: Dejiny, Depresia, Extra, História, Kultúra, Ľudia, Na zamyslenie, psychiatria, psychická porucha, Psychické ochorenia, psychické ochorenie, Psychické poruchy, Psychické zdravie, Psychológia, Psychológia človeka, psychológia. výskum, psychológické experimenty, Psychoterapia, Sezónna depresia, Svet, Zaujímavosti, Zdravie

Pomôžte nám zdieľať tento obsah